MUSÍ BÝT PES V LESE NA VODÍTKU, NEBO NEMUSÍ ?

Bezedná miska
MUSÍ BÝT PES V LESE NA VODÍTKU, NEBO NEMUSÍ ?

"Tak na mňa v lese vybehol poľovník a povedal mi, že si mám dať psa na vôdzku," oznámila mi manželka hneď po návrate z lesa, ešte stále trochu otrasená z nepríjemného zážitku. "Prečo?" spýtal som sa. "Vraj musím," odpovedala žena. "Nemusíš," odpovedal som, čím som začal celkom zaujímavú tému.

Žena potom začala hľadať na internete a našla dosť článkov, ktoré podporovali verziu lovca a teraz aj jej.
Nebudem ich tu citovať... obsahujú veľa nezmyslov, ktoré nechcem ďalej šíriť.
Som však zhrozený... predsa len, nie som právnik a zákony nie sú práve jednoduché na čítanie.

Keďže internet je v tomto smere skutočnou informačnou džungľou, v Bezodnej miske sme sa rozhodli vniesť do tejto témy trochu svetla a požiadali sme niekoho, kto sa vyzná v zákonoch, aby so mnou urobil rozhovor. Naše pozvanie prijala Mgr. David Satke
zo spoločnosti Satke and Co.

Hoci pán magister hovorí veľmi zrozumiteľne a celkom jednoducho, vopred upozorňujem, že rozhovor je trochu zdĺhavé čítanie a miestami sa nedalo vyhnúť právnickému jazyku... ale myslím, že stojí za to venovať mu chvíľu času.

Ahoj Dávid, máme tu stretnutie na tému lesy, poľovníci a psy, ako sa ti darí?

Vďaka za ňu, je to zaujímavá téma.

Tak poďme rovno na to... Ako je to s povinnosťami majiteľa psa v lese?
Je potrebné mať psa stále na vôdzke?

Dobre, na začiatku odpoviem trochu laicky, potom to rozvediem.
Jednoduchá odpoveď znie, že neexistuje žiadny zákon, ktorý by priamo prikazoval povinnosť mať psa v lese na vôdzke.
To však neznamená, že si my alebo pes môžeme v lese robiť, čo chceme.

Správanie sa v lese, resp. v poľovnom revíri, upravuje zákon o poľovníctve č. 449/2001 Z. z., ktorý zakazuje majiteľom domácich zvierat nechať ich voľne pobehovať mimo vplyvu ich majiteľa alebo správcu. Inými slovami, nie je potrebné mať psa stále na vôdzke, ale len vtedy, ak je pes vycvičený a poslúcha svojho majiteľa. Zároveň je však zakázané plašiť alebo inak nepriaznivo ovplyvňovať život voľne žijúcich zvierat v lese, takže na psa nemožno pôsobiť napríklad neustálym a hlasným volaním a dávaním povelov. V takom prípade rušíme zvieratá a porušujeme zákon. Požiadavka priviazať psa by bola v takomto prípade namieste.

V jednom z článkov, ktoré som našiel na internete, sa uvádza, že túto povinnosť neukladá zákon o poľovníctve, ale jeho vykonávacia vyhláška, v ktorej sa priamo uvádza, že "mať psa pod vplyvom" znamená mať ho na vôdzke. Je to pravda?

Nie, naozaj to tak nie je. Vykonávacia vyhláška č. 244/2002 sa zaoberá úplne inými otázkami.

Spomenuli ste pojem "poľovný revír". Čo to je? Je každý les poľovným revírom? A ako to môžem vedieť?

Poľovný revír je súbor poľovných pozemkov. Zákon definuje poľovné pozemky negatívne, čo znamená, že poľovné pozemky zahŕňajú všetky pozemky, ktoré nie sú uvedené v zákone (napr. v hraniciach zastavaného územia obce, záhrady a škôlky riadne oplotené, letiská, pozemky osobitne vyňaté rozhodnutím štátneho orgánu a podobne). Pre zjednodušenie je teda možné povedať (a správať sa tak), že každý les je poľovným revírom, čo aj odporúčam.

Dobre, ďakujem. Ak som teda porušil niektoré z uvedených ustanovení, čo mi hrozí?

Za priestupok rušenia zveri zákon stanovuje pokutu do 10 000 Kč a za vypustenie psa mimo vplyvu majiteľa možno uložiť pokutu až do výšky 30 000 Kč.

Nie sú to malé pokuty, v lese by sa však človek mal správať slušne a ticho, takže asi nie sú na mieste. Poľovníci však niekedy spomínajú niečo oveľa horšie, čoho sa majitelia psov obávajú, a to je možnosť zastrelenia psa voľne pobehujúceho po lese.
Tu sa končí sranda... ako je to v skutočnosti?

Takúto právomoc majú podľa zákona len tzv. poľovnícki strážcovia a strážcovia zveri. V oboch prípadoch ide o osobu určenú pre konkrétny poľovný revír orgánom štátnej správy. Vo všeobecnosti platí, že poľovnícky strážca dohliada na dodržiavanie povinností súvisiacich s ochranou poľovníctva a poľovnícky dozorca rieši otázky poľovníckeho hospodárenia. Pri prechádzke v lese sa teda môžeme stretnúť s poľovníckym strážcom, ktorý sa pri výkone svojich povinností preukazuje preukazom a odznakom. Na rozdiel od poľovníckej stráže má poľovnícka stráž postavenie úradnej osoby.

No ahoj... ďalší termín. Strážca zveri... to je každý poľovník?

Určite nie. Strážca zveri je osoba ustanovená pre konkrétny poľovný revír štátnym orgánom. Zákon stanovuje, že na každých 500 ha poľovného revíru musí byť ustanovený jeden poľovnícky dozorca. Zatiaľ čo poľovník v bežnom chápaní je každý, kto zložil poľovnícku skúšku a má poľovný lístok.

Preto už vieme, že strieľať na psa môže len člen poľovníckej stráže. Ale aj tak... je to veľmi vážna vec. Aké sú ďalšie podmienky?

Na usmrtenie psa musia byť splnené štyri podmienky. Po prvé, pes musí byť túlavý, pričom judikatúra napríklad uvádza, že pes s obojkom sa považuje za túlavého. Ďalej musí byť pes bez vplyvu svojho psovoda. Po tretie, miesto streľby musí byť vzdialené viac ako 200 metrov od najbližšej obytnej nehnuteľnosti. A poslednou podmienkou je, že pes musí prenasledovať zver. Ide teda o pomerne prísne podmienky, ktoré musia byť splnené všetky súčasne. Okrem toho sa toto povolenie vôbec nevzťahuje na ovčiarske, poľovnícke, vodiace, zdravotnícke, záchranárske a služobné psy. Z uvedeného vyplýva, že možnosť zastreliť psa v lese bude skôr výnimočná.

Dodávam, že poľovnícky strážca, ktorý usmrtil psa, je povinný bezodkladne informovať vlastníka psa, ak je známy, a oznámiť mu miesto, kde bolo zviera usmrtené, a v prípade potreby ho na toto miesto sprevádzať.

Dosť ste ma upokojili, ale nedá mi, aby som sa nespýtal... aký je možný priestupok poľovníckej stráže, ktorá nesplní podmienky a napriek tomu psa zastrelí?

Do úvahy prichádzajú dva priestupky. Keďže poľovnícka stráž je úradná osoba, nesplnenie podmienok výkonu jej právomoci môže viesť k úmyselnému trestnému činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Na naplnenie subjektívnej stránky tohto trestného činu je potrebný úmysel poľovníckeho hospodára spôsobiť majiteľovi psa škodu alebo inú vážnu ujmu. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že objektom tohto trestného činu je záujem štátu na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov, a nie záujem na ochrane života a zdravia zvierat. Za tento trestný čin hrozí páchateľovi trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov.

A čo druhý trestný čin?

Ten je spoločný pre všetky osoby, či už ide o poľovnú stráž, bežného poľovníka alebo kohokoľvek iného, kto usmrtí alebo zastrelí cudzieho psa, a ide o trestný čin poškodzovania cudzej veci. Hoci zákon hovorí o majetku, tento trestný čin sa vzťahuje aj na zvieratá. Aj v tomto prípade nie je primárnym objektom ochrana zdravia zvieraťa, ale vlastnícke práva majiteľa psa. Dôležitým faktorom pri tomto trestnom čine je výška spôsobenej škody, ktorá musí dosiahnuť najmenej 10 000 Kč. Ak škoda nedosahuje takúto výšku, nejde o trestný čin. Výška škody sa odvíja od ceny, za ktorú sa zviera, ktoré bolo predmetom útoku, obvykle predáva v čase a na mieste spáchania trestného činu. Do výšky škody nemožno zahrnúť ani subjektívnu citovú hodnotu zvieraťa, ani prípadný ušlý zisk. Za tento trestný čin hrozí páchateľovi trest odňatia slobody až na jeden rok.

Znamená to, že páchateľ môže ísť do väzenia na 1 rok alebo dokonca až na 5 rokov?

Tu vás musím ako milovník psov sklamať. V zákone o trestných činoch s hornou hranicou trestnej sadzby 5 rokov sa uvádza, že nepodmienečný trest odňatia slobody možno uložiť len za podmienky, že vzhľadom na osobnosť páchateľa by uloženie akéhokoľvek iného trestu zjavne neviedlo k tomu, aby páchateľ viedol riadny život. Páchateľ teda s najväčšou pravdepodobnosťou dostane podmienečný alebo alternatívny trest, v tomto prípade najčastejšie pokutu a zákaz činnosti.

Áno, je to trest, ale je to naozaj všetko? Za zastrelenie psa už nič iné nie je?

Doteraz sme sa pohybovali v rovine trestného práva, ale okrem toho existuje aj občianskoprávna zodpovednosť za škodu, kde síce nemôže nasledovať trestnoprávny postih, ale to neznamená, že daný páchateľ nakoniec nepociťuje väčšiu občianskoprávnu zodpovednosť. Páchateľ, ktorý zasiahne do práv poškodeného, je povinný nahradiť to, čo spôsobil. V prípade zastrelenia alebo usmrtenia zvieraťa to bude najčastejšie peňažná náhrada škody.

Na čo sa teda vzťahuje náhrada škody?

Primárna je, samozrejme, skutočná škoda, t. j. musí sa nahradiť hodnota zvieraťa, ktorá sa v prípade výstavných mačiek alebo psov môže pohybovať v stovkách tisícok korún. V určitých prípadoch možno uvažovať aj o náhrade ušlého zisku. Okrem toho, ak bol odstrel vykonaný svojvoľne alebo so zlým úmyslom, cena osobitnej záruky je vyššia ako bežná cena a zahŕňa aj náhradu za utrpenú duševnú bolesť.

Na rozdiel od neživých predmetov musí škodca nahradiť aj náklady účelne vynaložené na starostlivosť o zdravie zraneného zvieraťa. Zákon dokonca výslovne stanovuje, že náklady na starostlivosť o zdravie nie sú neprimerané, aj keď podstatne prevyšujú hodnotu zvieraťa, ak ich vynaložil primeraný chovateľ v postavení poškodeného.

Veterinárne náklady sú každému chovateľovi dobre známe a takémuto poľovníkovi by sa mohli vrátiť naozaj veľmi ťažko. Posledná otázka, prosím, čo ak niekto zastrelí psa, ktorý nie je môj, ale je napríklad členom mojej rodiny a mám k nemu osobitný citový vzťah?

Aj na to zákon pamätá. Ak to osobitné okolnosti protiprávneho konania odôvodňujú (napr. škodca úmyselne zastrelí psa niekoho, s kým má spor, aby mu ublížil a podobne), škodca nahradí aj nemajetkovú ujmu každému, kto spôsobenú ujmu dôvodne pociťuje ako osobné nešťastie, ktoré nemožno odstrániť inak. V takomto prípade by teda škůdca mohol odškodniť každého člena rodiny, a nielen majiteľa psa.

Takže zatiaľ čo by páchateľ odišiel od trestného súdu s pokutou, občianskoprávny súd by ho mohol odsúdiť na zaplatenie desaťtisícovej alebo dokonca státisícovej náhrady škody?

Áno, presne tak. Len pripomínam, že vždy je potrebné, aby páchateľ vec preukázal - to znamená, že dôkazné bremeno je v trestnom konaní na strane štátu a v občianskoprávnom konaní na strane poškodeného.

David, ďakujem vám za rozhovor.

Ďakujem aj vám a prajem vám pokojné prechádzky do lesa i z lesa.

Skúsme si to zhrnúť:

  1. Žiadny zákon vám neukladá povinnosť mať psa v lese na vôdzke.
  2. My a pes sa však musíme v lese správať tak, aby sme nerušili zvieratá.
  3. Ak teda nemôžete svojho psa ovládať inak ako neustálym krikom alebo pískaním (samozrejme, môžete naňho zavolať), je vhodnejšie držať ho na vôdzke, a ak vás o to hájnik alebo poľovnícky dozorca slušne požiada, určite je vhodné jeho výzvu uposlúchnuť.
  4. Rozhodne psa vybavte obojkom, aby aj v prípade úteku nevyzeral ako túlavý.
  5. Vo všeobecnosti si myslím, že ak sa budete správať normálne a budete mať svojho psa pod kontrolou, nehrozí vám žiadne nebezpečenstvo. Tiež si myslím, že väčšina poľovníkov má zvieratá rada a dá sa s nimi rozumne dohodnúť.

Verím a dúfam, že sa nám náš zámer podaril a problematika je teraz o niečo jasnejšia.
Prajem vám veľa krásnych prechádzok v lese,

Tomáš Andrejsek, Bezodná miska