Pôvod a vzhľad v názve plemena
"Ridge" znamená druh brázdy, čiary, ktorú má plemeno na chrbte. Je charakteristický opačným rastom srsti ako na zvyšku chrbta. Vyniká takpovediac v protismere.
Rodézia bol štát na juhovýchode afrického kontinentu, ktorý existoval len v rokoch 1965 až 1979. Ide o územie dnešného Zimbabwe. Práve odtiaľ toto plemeno oficiálne pochádza.
Pes v číslach
Rhodézsky ridgeback dorastá do výšky 69 cm v kohútiku, v prípade sučky do 66 cm.
Zatiaľ čo sučky vážia približne 32 kg, ich psie náprotivky môžu vážiť až 36,5 kg.
Podobne ako väčšina väčších plemien psov sa ridgeback dožíva v priemere 10 až 12 rokov. Žiadne dva psy však nie sú rovnaké. Každý má iné genetické predispozície, žije v inom prostredí a zdravie jedného sa nemôže rovnať zdraviu druhého. Priemerná dĺžka života je preto pravdepodobná, ale stále je to len štatistika.
História psa a "levieho psa"
Rodézsky ridgeback je plemeno, ktorého história siaha až do 16. storočia.
Postupom času sa plemeno začalo nazývať "leví pes", pretože sa používalo na lov levov. Tri až štyri ridgebacky obkľúčili leva a štekali naňho. Táto stratégia udržala leva pod kontrolou, kým neprišiel ľudský lovec.
Dnes sa často v našej krajine tieto psy používajú a chovajú poľovníci.
O ich pracovných schopnostiach svedčí ich stavba tela, ktorá je už na pohľad mohutná a silná.
Prvý štandard plemena, t. j. prvý oficiálne uznaný a definovaný vzhľad, bol stanovený v Zimbabwe v roku 1922.
Charakterový alebo strážny člen rodiny
Rodézsky ridgeback je vynikajúci strážny pes. Bude chrániť svoju rodinu aj krajinu. Nie je však agresívny a neútočí, pokiaľ to nie je absolútne nevyhnutné.
Napriek tejto jeho odvážnej stránke je však úzko spätý s človekom. Potrebuje s ním tráviť čas, potrebuje s ním mať kontakt. Je preto celkom nemožné, aby žil len v záhrade. Aj veľké plemená sa jednoducho potrebujú z času na čas pritúliť k svojej rodine.
Jeho citlivá stránka spolu s jeho tvrdohlavosťou je dôvodom, prečo je potrebné rhodézskeho ridgebacka vychovávať pozitívne - teda bez trestov (fyzických alebo slovných - kričanie nadávok a pod.). Ak je to naopak, pes je zrazu od výcviku odradený a predovšetkým ho jednoducho zle znáša. Musíte byť dôslední a prísni, ale nie zlí.
Je ostražitý voči cudzím ľuďom. Nebude na nich skákať od radosti ani od nich pravdepodobne nebude chcieť pohladenie, ale nebude na nich agresívny.
Môže žiť po boku iných zvierat a detí a bude ich milovať. Všetkým členom domácnosti však treba vysvetliť, že sa k sebe musia správať opatrne a s rešpektom.
Každodenný život alebo čas a trpezlivosť sú nevyhnutné
Rodézsky ridgeback je z definície plemeno, ktoré potrebuje pohyb. Pre každého majiteľa to znamená čas, ktorý musí psovi venovať každý deň.
Minimom by malo byť 45 minút pohybu denne - ideálne prechádzka alebo hádzanie loptičky či niečo podobné, čo psa fyzicky unaví - keď sa ide prebehnúť.
Tvrdohlavé psy sú vo všeobecnosti náročnejšie na výcvik, preto je ideálne vziať psa na cvičisko už od šteňacieho alebo tínedžerského veku. Odporúča sa navštevovať tréningy každý týždeň a zároveň cvičiť so psom doma.
Čím dlhšie sa pes začína cvičiť a čím menej často sa cvičí, tým náročnejší bude jeho výcvik. Predovšetkým však bude náročné ho celkovo zvládnuť, čo pri takomto veľkom a silnom psovi jednoducho nie je celkom v poriadku.
Hoci každý pes bude rád za možnosť behať na záhrade, rhodézsky ridgeback je pes, ktorému zvyčajne nevadí ani život v byte. Jeho krátka srsť je zvyknutá na vyššie teploty, takže bude spokojný v teple domova - spolu so svojimi majiteľmi.
Okrem toho nie je príliš aktívny, jeho krátka srsť príliš nelína a nie je prchký. Samozrejme, treba ho vodiť na dlhšie prechádzky, aby si vynahradil celodenný pobyt doma.
Ridgebacky žijúce v dome so záhradou by mali mať k dispozícii zateplenú búdu. Aj tak je úplne nevhodné nechávať ich cez deň v záhrade, ak je vonku zima. V teplých a slnečných letných mesiacoch je dôležité myslieť na dostatok tieňa a vody, ku ktorej musí mať pes prístup po celý deň.
Starostlivosť o srsť a zdravie
Srsť je krátka, takže si nevyžaduje nadmernú starostlivosť. Je však dobré ju občas vyčesať, aby sa odstránila odumretá koža a aby mohla lepšie dýchať. Okrem toho kefovanie pomáha prekrvovať kožu, čo jej prospieva. Nehovoriac o tom, že pes si túto formu škrabania zvyčajne užíva.
Strihanie pazúrikov je potrebné v každom prípade, najmä ak pes žije v byte, kde sa pazúriky prirodzene nestrihajú priebežne.
Psy s tzv. previsnutými ušami sú náchylnejšie na infekcie uší. Preto by sa uši mali pravidelne čistiť a kontrolovať. Zápal sa môže prejaviť citlivosťou psa na dotyk v oblasti ucha.
Robustnejšie, t. j. robustnejšie a väčšie plemená sú náchylné na problémy s kĺbmi, v tomto prípade na dyspláziu bedrových kĺbov. Zvieracia medicína si však s takýmito vecami dokáže poradiť. Nič však nie je dané.
Návštevy veterinára a kvalitná strava by mali byť samozrejmosťou. Ak niekto nemá peniaze na prípadné lieky alebo röntgenové vyšetrenia a stravu, ktorá obsahuje všetky živiny, ktoré pes potrebuje, nemal by si psa zaobstarať. Znie to kruto, ale bohužiaľ je to pravda.
Ak je človek ochotný investovať nejaké peniaze, ale hlavne svoj čas, trpezlivosť a kus svojho srdca, tento pes ho nesklame. Vráti vám lásku aj radosť z pohybu.
Energický pes, ktorý vie byť pokojný, a strážny pes, ktorý miluje celým svojím srdcom. Taký je rhodézsky ridgeback.