Austrálsky ovčiak v číslach
Ako pri každom plemene, aj tu sa počty líšia v závislosti od pohlavia (a samozrejme od predispozícií). V priemere však tzv. austrálske ovčiaky dorastajú do výšky 58 cm v kohútiku a vážia od 16 do 32 kg. Samce bývajú spravidla vyššie a ťažšie ako ich samice.
Austrálsky ovčiak by samal dožiť približne 13 až 15 rokov. Ide však o štatistický priemer, pes sa môže dožiť nižšieho veku, ale aj oveľa vyššieho.
História plemena alebo pastierske poslanie
Krajinou pôvodu austrálskeho ovčiaka sú Spojené štáty americké. Názov Austrália nesie len preto, že jeho plemeno je spojené s baskickým ovčiakom, ktorý pochádza z Austrálie.
Austrálsky ovčiak je pomerne moderné plemeno, ktoré bolo vyvinuté až začiatkom 20. storočia. V Amerike ho vyšľachtili predovšetkým na pomoc pastierom pri naháňaní oviec a dobytka, teda pri pasení.
Plemeno bolo oficiálne uznané začiatkom 70. rokov 20. storočia.
Do Českej republiky sa dostalo až v polovici 90. rokov.
Charakter alebo športovec s dobrým srdcom
Aussies, ako sa im medzi chovateľmi hovorí, sú veľmi priateľské psy. Svojej rodine prejavujú bezhraničnú lásku, ktorú je samozrejme potrebné opätovať. K cudzím ľuďom bývajú opatrnejší a zdržanlivejší. To však neznamená, že sa ich nesnažia spoznať, čo by zrazu nebolo také cudzie.
Sú to inteligentné psy, čo znamená, že majú tendenciu dominovať v domácnosti. Majiteľ na to musí byť pripravený, ale hlavne musí dať jasne najavo (nie trestom!), kto je tu pánom. Na to, aby sa človek cítil sebaisto, je potrebná buď skúsenosť s výcvikom, alebo temperament, a to v rozumnej miere.
Vďaka svojej inteligencii je toto plemeno veľmi vnímavé a rýchlo sa učí. Preto je jednoduchšie naučiť psa povel a prinútiť ho, aby ho splnil. Okrem toho austrálsky ovčiak má takýto výcvik rád, pretože trávi čas so svojím majiteľom a zamestnáva jeho myseľ, čo je u takýchto inteligentných psov potrebné.
To, čo je o austrálskych ovčiakoch známe a čo je viditeľné na prvý pohľad, je ich energická povaha. Potrebujú teda veľa aktivity pre fyzické aj duševné uspokojenie.
Každodenný život alebo prechádzky predovšetkým
Austrálsky ovčiak je pes, ktorý miluje pobyt vonku, ale nie je typom, ktorý by zostával vonku cez noc. Ak máte záhradu, nezabudnite svojmu psovi zaobstarať (zateplenú) búdu, aby sa mal v zime cez deň kde schovať. Nechajte ho však spať v teple vášho domova, blízko vás (po celý rok).
Ak bývate v byte, austrálsky psík bude úplne spokojný. Ale len vtedy, ak mu budete venovať dostatok času a budete s ním chodiť na dlhé prechádzky. Nie je to pes, ktorý potrebuje niekoľkokrát obísť dom len preto, aby sa vymočil.
Fyzická aktivita by mala v ideálnom prípade trvať hodinu denne a nemala by sa podceňovať. Bez poriadneho výbehu môže pes svoju frustráciu obrátiť na nábytok, topánky alebo niečo podobné.
Tieto psy sú vhodné pre niekoho, kto má rád pohyb. Budú nadšení z cestovania, turistiky, ale aj zo psích športov, ktoré môžete robiť spoločne (napr. agility alebo canicross - spoločný beh, pri ktorom je pes pripútaný vodítkom k postroju na človeku).
Milujú plávanie, takže v lete môžete stráviť hodinu pri rybníku a vášmu psovi sa bude dariť.
Duševná aktivita je niečo, čo mnohí chovatelia nevedia, ale pre ich psov je to nevyhnutné. Inteligentné psy potrebujú okrem svojej telesnej schránky zamestnať aj mozog, aby boli šťastné a po celom dni riadne unavené.
Myslí sa tým činnosť, pri ktorej je pes nútený premýšľať a zamestnávať svoje zmysly. Ide napríklad o tréning povelov, interaktívne hračky alebo rôzne cviky a hry, ktoré sa dajú ľahko vyhľadať. (Príkladom je zabalenie pamlskov do uteráka, pri ktorom pes zamestná svoj čuch a potom musí prísť na to, ako pamlsky z uteráka dostať).
Austrálsky ovčiak, podobne ako iné plemená psov, potrebuje byť socializovaný od útleho veku. A to tak s inými zvieratami, ako aj s ľuďmi.
Jedným z dôvodov sú geneticky zabudované inštinkty a sklony k paseniu. To sa prejavuje tým, že pes ťahá alebo postrkuje iné zvieratá alebo deti nejakým smerom. Čím viac je pes socializovaný, tým ľahšie sa tieto návyky odnaučí.
Ďalším dôvodom včasnej socializácie je reagovanie na deti. Ak je pes zvyknutý na podnety, správanie a zvuky, ktoré používajú deti, bude menšie riziko, že sa pes zľakne.
Treťou motiváciou je zvyknutie si na prítomnosť cudzích ľudí. Psy z nich majú tendenciu mať strach, čo môže viesť k potrebe nejakým spôsobom sa brániť. Ak je však pes na cudzích ľudí zvyknutý, riziko je opäť minimálne - ako pri každom inom psovi.
Starostlivosť a zdravie
Aussie si nevyžaduje špeciálnu, t. j. obzvlášť náročnú starostlivosť. Ako každý dlhosrstý pes potrebuje aspoň raz týždenne vyčesať kefou na psiu srsť - odstráni sa tak odumretá srsť a koža lepšie dýcha.
Je to však rovnaké ako pri každom plemene. Strihanie pazúrikov, občasné čistenie uší, čistenie zubov (aspoň pasívnym spôsobom - zubnými tyčinkami) - ideálne by však bolo, keby ste si z času na čas vzali so sebou psiu zubnú kefku so psou pastou.
A samozrejme, pravidelné návštevy veterinára.
Hluchota, šedý zákal alebo problémy s kĺbmi nie sú u tohto plemena ničím výnimočným. U ktorého zvieraťa však takéto riziká nehrozia. Rovnako ako pes môže žiť bez jediného z týchto problémov.
Pes ako zdroj výdavkov
Vzhľadom na rastúci záujem o austrálskeho ovčiaka nie je jeho obstaranie lacné. Cena sa pohybuje okolo 25 000 korún. Určite sa dá nájsť lacnejší variant, ale ak ide o ponuku, ktorá nepochádza z chovateľskej stanice, ignorujte ju!
Chovateľské stanice sú poistkou, že o zvieratá je postarané s láskou a potrebnými znalosťami. V cene je zvyčajne zahrnuté aj prvotné očkovanie a často aj genetické testovanie. Najdôležitejšie je, že šteňa získate od niekoho, kto zvieraťu rozumie a u koho máte istotu, že sa oň dobre stará. Rovnako ako majiteľ chovateľskej stanice zvyčajne neposkytne šteňa niekomu, komu by psa nezveril.
Kvalitné krmivo by malo byť samozrejmosťou. Takto veľký a aktívny pes zje približne jedno veľké vrecko (15 kg) mesačne.
Ak ste dočítali až sem, možno ste zahltení informáciami. Poďme si to zhrnúť.
- Austrálsky ovčiak je milujúce, priateľské plemeno a ideálne pre rodinu.
- Je veľmi aktívny, a preto mu treba venovať dostatok času na dlhé prechádzky.
- Vzhľadom na jeho inteligenciu a sklon k "stádovitosti" mu musíte sebavedome, ale s pozitívnym prístupom dať najavo, že vy ste "šéf stáda".
- Treba ho socializovať, aby sa nebál cudzích ľudí.
- Raz týždenne ho vykefujte a pravidelne navštevujte veterinára.
- A predovšetkým mu dávajte veľa a veľa svojej lásky.