Lucka Oplíštilová: Naše práce je někdy detektivka. Pejsky si beru i domů

Bezedná miska
Lucka Oplíštilová: Naše práce je někdy detektivka. Pejsky si beru i domů

V piatok 27. augusta oslavujeme Medzinárodný deň psov. Lucka Oplíštilová, vedúca útulku Dobříš v Lipkách, je s "najlepšími priateľmi človeka" v každodennom kontakte. V rozhovore pre Dobříšsko prezradila, čo všetko vedenie mestského útulku obnáša a pripomína, že každý záujemca o venčenie či adopciu psov je viac ako vítaný.

Lucka Oplíštilová venuje všetok svoj čas psom. K dispozícii je dvadsaťštyri hodín denne. (zdroj fotografií: archív Psieho klubu Dobríš)
Lucka Oplíštilová, vedúca dobříšskeho psieho útulku, hovorí: "Naša práca je niekedy až detektívka. Niekedy si psíkov beriem domov."

Čo obnáša vaša práca pre psí útulok?

Som v pohotovosti dvadsaťštyri hodín denne, vlastne som stále v pohotovosti. Každý, kto nájde strateného psa, ma môže kontaktovať. Spolupracujeme s verejnosťou, veľa s mestom a občas so štátnou políciou. Ak ma niekto kontaktuje, že našiel zatúlaného psa, zdvihnem ho a idem na miesto. Okrem toho moja práca zahŕňa starostlivosť o umiestnených psov minimálne dvakrát denne vrátane víkendov a sviatkov - kŕmenie, venčenie, podávanie liekov a upratovanie.

Ako často prijímate takéto telefonáty?

Záleží na tom, niekedy trvá dva týždne voľna a potom príde deň, keď idem vyzdvihnúť päť psov. Ročne máme asi osemdesiat až sto psov, ale väčšinou sú to psy nájdené na ulici, ktoré sa stratia, a my ich hneď vraciame majiteľom. Majitelia sú napríklad na dovolenke, niekto psy stráži, oni utečú a skončia u nás. Psy, ktoré u nás zostávajú mesiace alebo roky, sú zvyčajne od pôvodných majiteľov a majú nejaký problém. Buď sú veľmi starí, alebo niekoho pohrýzli, nevychádzajú s iným psom atď. Väčšinou sú to veľké psy - o šteniatka je zvyčajne záujem a čoskoro si nájdu nového majiteľa.

Keď prinesiete nájdeného psa do útulku, vezmete ho najprv k veterinárovi? Ako vyzerá proces starostlivosti?

Najskôr zistíme, či je pes začipovaný. Potom ho však ešte musíme zaregistrovať, pretože samotný čip nič neznamená, je to pre nás neidentifikovateľné číslo. Potom pomocou registrácie zistíme telefónne číslo majiteľa, a ak je v registri uvedené aktuálne a funkčné číslo, kontaktujeme majiteľa. Už niekoľko mesiacov tu však máme aj začipovaného a zaregistrovaného psa, ktorého majiteľa sme niekoľkokrát telefonicky kontaktovali a nikto sa neozval. Niekedy je to tak trochu záhada.

Môžete dať takéhoto psa na adopciu iným majiteľom?

V tomto prípade je to z právneho hľadiska trochu komplikovanejšie, pretože ak je pes začipovaný a registrovaný, dá sa vystopovať. Poslali sme list na adresu, majiteľa sme niekoľkokrát telefonicky kontaktovali, takže by sme s najväčšou pravdepodobnosťou vedeli zdôvodniť, prečo dávame psa na adopciu. Vhodná adopcia je pre psíka to najlepšie, žiadny z nich nechce byť zavretý v koterci, chce mať vlastnú starostlivú rodinu. Ale inak, ak nájdeme neregistrovaného psa, zo zákona existuje štvormesačná lehota, počas ktorej sa môže pôvodný majiteľ prihlásiť. Po uplynutí tejto lehoty stráca na psa nárok.

Aké ďalšie kroky podnikáte po tom, čo k vám príde nový pes?

Keď overíme, že je začipovaný a zaregistrovaný, uvedieme ho na našej facebookovej stránke, ktorá má v okolí pomerne veľký dosah a zvyčajne cez ňu vieme nájsť majiteľa do niekoľkých hodín. Ak sa majiteľ nezaregistruje, vezmeme psa na kontrolu k veterinárovi. Potom už len čakáme, kým sa nám majiteľ ozve, a o psa sa postaráme. Dvakrát denne sem chodíme kŕmiť psov a potom tu máme venčiarov, čo sú dobrovoľníci, ktorí nám vo svojom voľnom čase pomáhajú venčiť psov.

Kto sa môže prihlásiť na venčenie?

Ktokoľvek. Záujemcov o venčenie nie je nikdy dosť a určite by sme boli radi, keby sa prihlásilo viac ľudí. Napríklad sa k nám hlási veľa rodín s deťmi, ktoré chcú psa, aby si vyskúšali, čo obnáša starostlivosť o zviera. Potom je tu aj dosť starších ľudí alebo víkendových chalupárov. Psíkov im požičiavame niekedy na celý deň, môžu s nimi ísť na výlet a večer ich vrátiť. Frekvencia venčenia závisí od venčiaceho, ale máme niekoľko pravidiel, ktoré musia dodržiavať. Napríklad nepustiť ich z vodítka, keď majú voľno. Na tie dlhé prechádzky im dávame dlhé "stopovacie" vodítka, aby sa psy mohli rozbehnúť.

Prijímate aj psy nájdené mimo Dobříša?

Prijímame aj psov z okolitých obcí, starostovia o nás vedia a veľa s nimi spolupracujeme. Nemôžeme im však stopercentne zaručiť miesto. Závisí to od aktuálnej kapacity útulku. V snahe pomôcť čo najviac si niekedy beriem psíkov domov a niekedy mi rodičia a sestra pomáhajú umiestniť niektorých z nich. Sme v tom spolu ako rodina (smiech).

Máte doma vlastné psy?

Tri a všetky sú z útulku. Dvaja odtiaľto a jeden z útulku v pražskej Troji.

Koľko psov máte v súčasnosti v útulku?

Momentálne ich je desať. No, deväť priamo tu a jedného mám u rodičov. To je pes, ktorý sa vrátil po troch rokoch z adopcie, pretože mal tri nezhody s iným psom. Nejakým spôsobom sa im zježila srsť, ale nebola tam žiadna krv. Ťažko povedať, majitelia nám často niečo povedia, ale presný dôvod je ťažké určiť.

Desať psov je maximálna kapacita?

Najviac sme mali asi devätnásť psov, ale niekoľko z nich boli maličké čivavy. Máme tu osem kotercov, z toho dva sú u mojich rodičov, niektoré si beriem domov a často dávame psy do tzv. dočasných kotercov. To znamená, že dočaskári sa o ne starajú vo svojich domovoch, ale my im platíme všetko krmivo a veterinárne výdavky.

Na rozdiel od ľudí, ktorí si psy adoptujú?

Áno, tí, ktorí si adoptujú, zaplatia päťsto korún a potom sa o psa plne starajú. Často sa však stáva, že dočasní majitelia si nakoniec psíka sami adoptujú a ten u nich zostane natrvalo.

Aký je proces adopcie psa?

Keď príde potenciálny adoptívny majiteľ, najprv zistíme jeho priority - či chce psa na záhrade alebo vo vnútri, či má iné domáce zvieratá, či má deti a podobne. Keď máme psa, ktorý mu vyhovuje, niekoľkokrát sa s ním stretne, ide s ním na prechádzku... Určite to nie je tak, že zaplatí a odnesie si ho. Snažíme sa dôkladne preveriť, či je pes pre žiadateľa vhodný, a väčšinou záleží na samotnom psovi, ako je problematický. Podľa toho niekedy adopčný proces trvá niekoľko týždňov, inokedy stačia dve návštevy.

Stáva sa, že záujemca o adopciu psa ho nakoniec nedostane?

Stáva sa to pomerne často. Nedávame psov do rodín, ktoré chcú hračku pre svoje deti. Rovnako tak nedávame mladých psov alebo šteniatka seniorom. Mladé psy totiž potrebujú veľa pohybu, sú aktívne, a pre seniorov sú vhodnejšie psy okolo piatich až šiestich rokov, ktoré sú už zabehnuté. Ak chce niekto psa do chovu a je to skôr domáci miláčik, ani to neprichádza do úvahy. Pes a majiteľ si jednoducho musia rozumieť.

Overujete si ďalšie osudy psov?

Určite áno, majitelia sa nám ozvú a my sa ideme pozrieť, ako sa psom darí. Všetky psy, ktoré prejdú naším útulkom, sledujeme do konca ich života.
Stáva sa vám, že sa na niektoré z nich citovo naviažete?
Viete, že áno, a preto mám doma tri psy z útulku (smiech).

Ako funguje útulok po finančnej stránke?

Mesto nám ročne dáva 200 000 Kč, čo pokrýva náklady na odpad a základnú prevádzku útulku. Ďalšie prostriedky získavame z rôznych podujatí, veľtrhov a výstav, ktorých sa zúčastňujeme, ako napríklad nedávny Cacit v Dobříši alebo pravidelný veľtrh For Pets v Prahe. Veľa finančných prostriedkov či krmiva získavame aj z darov ľudí a na nášho sponzora, e-shop Bezedná Miska, sa môžeme obrátiť aj vždy, keď máme psy, ktoré potrebujú drahšiu veterinárnu starostlivosť.

Oslávite nejako s obyvateľmi útulku ich medzinárodný deň?

To si nemyslím. Každý deň sa snažíme, aby mali všetko, čo potrebujú, a ešte niečo navyše. Dostávajú mňamky, pochúťky a dúfam, že aj tú najlepšiu možnú starostlivosť.


Michaela Fialová Rozšafná

www.dobrisskoaktualne.cz
Zdroj: http://dobrisskoaktualne.cz/rozhovory/ne-obycejni-lide-okolo-nas/rozhovor-lucka-oplistilova-psi-utulek-dobris?fbclid=IwAR25iKlYO-aFypT4ssKC9l_9McUpVZVD7Bg1Y4Yicy2p13AxZZxbQVDv0l8