Výmarský ohař

Bezedná miska
Výmarský ohař

Je to stredne veľký až veľký pes, feny vážia približne 25-35 kg a merajú približne 60 cm, samce do 40 kg a merajú približne 65 cm. Máme dva typy výmarských oharov, ktoré sa delia podľa typu srsti - krátkosrstý a dlhosrstý.

"Weimaraner" v číslach

Je to stredne veľký až veľký pes, pričom suky vážia približne 25-35 kg a merajú okolo 60 cm, samci dosahujú až 40 kg a merajú okolo 65 cm.

Máme dva typy výmarských oharov, ktoré sa delia podľa typu srsti - krátkosrstý a dlhosrstý.

Patrí do skupiny FCI VII - pointeri.

Je to najstaršie plemeno pointerov, pretože sa od roku 1897 chová v čistokrvnom chove, t. j. od tohto roku sa do chovu nepridali žiadne iné plemená.


História alebo zahalená rúškom tajomstva

Môžeme počuť, že výmarský ohař je najstarším nemeckým pointerom, pretože vieme, že je čistokrvne chovaný od konca 19. storočia, ale jeho skoršia história je skôr dohadom, zahalená tajomstvom.

V priebehu storočí sa menili aj spôsoby lovu, keď poľovné psy sprevádzali šľachticov a pomáhali im napríklad pri prinášaní zdochnutých zvierat, hľadaní zveri a i. Je známe, že každé panstvo a každý šľachtic mal svorku poľovných psov. Nie je isté, kedy presne vznikol pôvodný poľovný pes, prvé dohady siahajú do 17. storočia, keď vznikol obraz maliara Van Dycka so sivo sfarbeným psom, ale môžeme len špekulovať, či to bol predok dnešného poľovného psa.

Prvé jasné dôkazy o chove weimarských psov sa objavujú koncom 18. storočia, keď ich na svojom dvore choval Karol August Weimarský. Je viac ako pravdepodobné, že nebol jediným aristokratickým chovateľom týchto elegantných psov skvelých na poľovačky.

V roku 1897 bolo v Nemecku založené jedinečné združenie chovateľovweimaranov. Vznikol s cieľom dohliadať na čistý chov tohto plemena a výmarského ohara mohol vlastniť len člen tohto klubu. Odvtedy sa vedie plemenná kniha a môžeme povedať, že ide o jedného z najstarších jazvečíkov, pretože od tohto roku nebolo do kríženia zaradené žiadne iné plemeno.

Nemecko si veľmi chránilo čistokrvný chov a v roku 1935 bol spísaný oficiálny štandard plemena. Až v roku 1938 sa "weimaraner" rozšíril do USA.

Dnes je to veľmi obľúbené plemeno, ktoré sa vyskytuje po celom svete a najčastejšie sa používa na lov.

Povaha alebo poľovnícky temperament

Ako naznačuje história, toto plemeno je skvelé na lov a má veľmi hlboko zakorenené lovecké gény. S tým súvisí mnoho úžasných vlastností, ktoré však musíte vopred poznať, ako napríklad prirodzená inteligencia, bystrosť, skvelý čuch, vytrvalosť, veľa energie, poslušnosť a rešpekt voči svojmu majiteľovi a ďalšie.

Výmarský ohař je skutočný elegán, jeho krásna sivostrieborná srsť, nádherná stavba tela a dokonalý výraz sú v súčasnosti čoraz obľúbenejšie nielen u poľovníkov, ale aj v aktívnych rodinách. Napríklad v USA sa jeho úžasné vlastnosti využívajú aj pri záchranárskych prácach, ako policajné psy a na odhaľovanie drog.

Je teda jasné, že jeho skvelé gény a inštinkty majú veľké využitie, ale súvisí to aj s jeho veľkou potrebou aktivity, loveckým inštinktom a temperamentom. Skrátka, nie je to gaučový pes.

Výmarský ohař je známy svojou vernosťou voči svojmu pánovi. Je to pes jedného majiteľa, čo to znamená v praxi? Pri správnom, pravidelnom, dôslednom, ale nie tvrdom výcviku si vypestuje dokonalý rešpekt, úctu a lásku k svojmu majiteľovi. Je to milujúci pes, ktorý bude verný svojmu majiteľovi a bude ho poslúchať, tolerovať ostatných členov domácnosti, hrať sa s nimi, ale určite ich nebude považovať za svojich pánov, ktorých by stopercentne poslúchal.

Ak si plánujete zaobstarať výmarského ohaře ako rodinného maznáčika, nepočítajte s tým, že sa bude ku všetkým členom domácnosti správať rovnako. Na túto tému sa môžeme pozrieť v dvoch rovinách. Na jednej strane je to veľmi aktívny pes, ktorý potrebuje tráviť hodiny vonku a je verný jednému pánovi, na druhej strane je to milujúce a priateľské plemeno, ktoré dokáže svoju lásku venovať viacerým ľuďom. Pri kúpe psa teda musíte zvážiť, či mu môžete venovať dostatok času, a to po aktívnej stránke aj po stránke výcviku. Určite ocení, ak sa mu budete venovať s určitým zameraním, určite sa vytvorí ešte pevnejší a vrúcnejší vzťah. Je to teda plemeno pre skúseného chovateľa.

Srsť alebo sivostrieborná elegancia

U výmarských oharov uvidíte krátku alebo dlhú srsť, ale ich sfarbenie je rovnaké. Môžu sa pochváliť krásnou striebornosivou, modrosivou, myšo-sivou alebo jelenicovo-sivou farbou.

Krátkosrsté psy nemajú podsadu, vo výnimočných prípadoch sa môže objaviť vo veľmi malom množstve. Srsť je o niečo dlhšia a hustejšia, ako je obvyklé u iných poľovných plemien. Srsť je hustá a silná, aby mala dobré krycie vlastnosti a hladko priliehala ku koži.

Dlhosrsté psy majú rovnú alebo mierne zvlnenú srsť. Srsť je jemná a dlhá a podsada môže, ale nemusí byť prítomná. Dlhšia srsť sa objavuje na krku, hrudi a bruchu, na ušiach sa objavujú "záclony" a na nohách sa tvoria "nohavice".

Starostlivosť o srsť nie je ani v jednom prípade veľmi náročná. Je tzv. samočistiaca, v praxi to znamená, že nečistoty na srsti vyschnú a potom opadajú, či už zvonka alebo zvnútra, závisí od toho, kedy má srsť čas uschnúť. Stačí ich kúpať podľa potreby. Čo sa týka kefovania, to si logicky vyžaduje viac času u dlhosrstých psov, ale pri oboch variantoch stačí kefovanie raz týždenne, aby sa zabránilo vypadávaniu uvoľnených chlpov doma a srsť viac prospievala.

Ostatná starostlivosť je bežná ako u ostatných. Je potrebné pravidelne kontrolovať uši, či sa v nich nevyskytuje nejaký zápal alebo či nie sú viac znečistené, ak si pes trie a škriabe hlavu, niečo nebude v poriadku a môžete to riešiť s veterinárom. Pravidelne kontrolujte aj oči a zastrihávajte pazúry.

Zdravie alebo na čo treba myslieť vopred

Výmarskí psi netrpia žiadnymi vážnymi chorobami, sú to viac-menej zdravé psy, ktoré sa dožívajú približne 12 rokov. Samozrejme, ako u každého iného plemena, aj u weimaranierov sa častejšie vyskytujú niektoré choroby, o ktorých je dobré vedieť a riešiť ich vopred.

Najčastejšie ide o ochorenia pohybového aparátu, ako je dysplázia rôznych kĺbov, ako aj znížená funkcia štítnej žľazy a rôzne očné ochorenia.

Môžete sa stretnúť aj s rizikom torzie žalúdka. Toto riziko hrozí u všetkých väčších plemien a ide o zauzlenie žalúdka, pri ktorom môžu byť následky veľmi vážne alebo dokonca smrteľné. Torzii sa však dá predísť, myslite na to, aby váš pes mal po jedle dostatok a aspoň 2 hodiny odpočinku. Veľká aktivita s plným žalúdkom je najväčším rizikom.

Výhody a nevýhody výmarského ohaře

PRO

  • Skvelý lovec
  • Vynikajúce inštinkty, vysoká inteligencia, skvelý čuch a oddanosť pánovi
  • Všestranný na rôzne športy a aktivity
  • Jednoduchá starostlivosť o srsť
  • Vhodný na hlídanie v domácnosti
  • Má úžasnú charizmu
  • Elegantný vzhľad
  • Skvelý zdravotný stav, odolnosť voči poveternostným vplyvom

PROTI

  • Len pre skúsených chovateľov
  • Veľmi aktívne plemeno, skvelé pre aktívnu rodinu, ale nie je vhodné ako gaučové zvieratko
  • Silný lovecký inštinkt
  • Rád sa pokúša ujsť
  • Náročnejšie odnaučiť sa hrýzť všetko, čo mu príde do cesty, ako iné plemená