Anglický mastif v číslach
Výška samíc sa zvyčajne pohybuje medzi 70 a 76 cm v kohútiku, zatiaľ čo samci dorastajú do 79 až 86 cm.
Anglický mastif sa považuje za najťažšie plemeno psa. Na zozname najťažších plemien sú napríklad aj bernský salašnícky pes alebo nemecká doga.
Hmotnosť mastifov sa môže pohybovať od 55 do približne 100 kg. Samice vo všeobecnosti vážia menej ako samci. Rekord bol stanovený v roku 1981, keď anglický mastif vážil 142,7 kg.
Ako veľké plemeno žije štatisticky menej ako psy iných plemien. Uvádza sa však, že jeho priemerná dĺžka života je 10 až 12 rokov, čo je stále dosť rokov na množstvo zážitkov, ktoré nie sú o nič menej veľké ako tento pes sám.
Pôvod psa v histórii ľudstva
Pozostatky veľmi vzdialeného predka molossoidných psov, do ktorého kategórie patrí aj anglický mastif, sa našli v Ázii už na konci praveku, v neolite.
Cez Mezopotámiu a Grécko sa predkovia mastifa dostali na Britské ostrovy vďaka Keltom. Odtiaľ Julius Caesar priniesol niektorých zástupcov tohto plemena do (starovekého) Ríma, kde sa mastifovia používali na zápasy v arénach. Boli nútení bojovať napríklad s býkmi aj levmi.
V 17. storočí už zvieracie zápasy neboli len záľubou šľachty. Takzvaný lov na býka sa stal veľmi obľúbenou zábavou pre obyčajných ľudí. Tieto zápasy a poľovačky na mastifov zakázal anglický parlament až v polovici 19. storočia. Mastify už neposkytovali ľuďom "zábavu" týmto spôsobom, po čom popularita plemena výrazne poklesla.
Približne od 14. do 17. storočia sa predkovia dnešných mastifov používali na boj v bitkách. Jednou z najznámejších bitiek, na ktorých sa títo psi zúčastnili, bola americká občianska vojna, v slovenčine známa ako vojna Severu proti Juhu.
Mastify sa po skončení svojej "kariéry" čiastočne využívali na lov. V skutočnosti sa však nikdy nestali loveckými psami. Napriek ich hrôzostrašnému vzhľadu im chýbajú silné lovecké inštinkty.
Následne začali slúžiť ako strážcovia pozemkov šľachtických sídiel.
Dnes je tento pes domestikovaný a okrem neodmysliteľnej povinnosti chrániť dom plní aj povinnosti domáceho (obrovského) maznáčika.
Povaha alebo srdce veľké ako pes sám
Hoci je anglický mastif obrovský, inak je ideálnym kandidátom na člena rodiny. Je veľmi pokojný, milujúci a je jednoducho veľký maznáčik. Potrebuje tráviť čas so svojou rodinou a maznať sa s ňou. Je tiež veľmi empatický a vycíti, kedy jeho majiteľ potrebuje priateľa a kedy chce mať pokoj.
Rešpektuje a poslúcha celú rodinu, nie ako niektoré plemená, ktoré vyžadujú jedného nemenného pána.
Miluje deti, a preto je vhodný do rodín s menšími deťmi. Jediné, na čo treba dávať pozor, aby pes svojou váhou náhodou neublížil dieťaťu.
K iným zvieratám je pomerne ľahostajný. Takmer mu chýbajú lovecké inštinkty, a preto nemá potrebu naháňať mačky, zajace alebo srnky ako iné psy. Rýchlo sa pohybujúca zver nijako zvlášť nepriťahuje jeho pozornosť. To však neznamená, že sa nepriatelí so zvieratami vlastného i iných druhov.
Vďaka jeho ostražitej povahe nie je prekvapujúce, že je ostražitý voči cudzím ľuďom. Keď ich však spozná a zistí, že nie sú nebezpeční, rád sa s nimi spriatelí.
Hoci to odporuje iným správam, niektoré mastify môžu byť veľmi plaché a bojazlivé. Niekedy sa tomu dá ľahko predísť socializáciou od šteniatka - s ľuďmi aj s inými zvieratami. U niektorých psov je to však jednoducho osobnostná črta.
Je inteligentná a trochu tvrdohlavá. Často si rozmyslí, či chce alebo nechce urobiť to, o čo ho pán žiada. S touto vlastnosťou treba počítať, ale aj vedieť s ňou pracovať. Keď napríklad pes v puberte začne skúšať autoritu svojho majiteľa a presadzovať svoju dominanciu, je absolútne nevyhnutné dať mu jasne najavo, kto je tu pánom - a nemal by to byť pes.
Každodenný život alebo dni s obrom
Anglický mastif nie je samotár. Potrebuje tráviť čas so svojimi pánmi. Je preto úplne nevhodné, aby žil vonku v koterci. Samozrejme, privíta búdu a pobyt vonku, ale nie ako trvalý domov. Ak mu bude odopretá možnosť túlať sa so svojimi majiteľmi v teple domova, môže to postupne viesť k depresii a poškodenej psychike.
Je potrebné byť ostražitý, ak sa majiteľ tohto plemena hrá s iným psom. Mastify sú voči svojej rodine veľmi obranárske a hru iného psa by si mohli vysvetliť ako útok. Prirodzene by sa tomu chceli vyhnúť. Ideálne je nevystavovať mastifa takejto situácii alebo jednoducho dať povel a dávať pozor.
Mastif je veľký pes, ako už bolo tucetkrát objasnené. Deti môže jeho výška a mohutnosť zvádzať k tomu, aby na ňom jazdili ako na koni. To by však nikdy nemalo prichádzať do úvahy a treba sa tomu brániť! Aj takýto veľký pes je stále len pes a jeho telo nie je stavané na takúto záťaž. Takéto šantenie by mohlo poškodiť psiu chrbticu.
Mastif je vysoký. Vysoký ako jedálenský alebo pracovný stôl, vysoký ako televízny stolík, vysoký ako niektoré izbové rastliny. Buď majiteľ takéhoto psa dokáže prispôsobiť domácnosť, alebo jednoducho musí počítať s tým, že pes sem-tam niečo náhodne zhodí. Buď svojím silným chvostom, alebo jednoducho telom.
Ak si chcete zaobstarať anglického mastifa, musíte počítať s mnohými finančnými nákladmi - hlavne na krmivo. Keď je pes pomaly taký veľký ako kôň, aj zje toľko ako kôň. Kvalitná strava sa preto môže vyšplhať na pomerne vysoké sumy.
Ako každý dobrý veľký pes, aj mastif veľa slintá a po pití zanecháva stopy vody. Preto je dobré mať vždy po ruke uterák na utretie psej tlamy a mop na rýchle vytretie podlahy.
Ako dobrý strážny pes nerád púšťa na pozemok nečakaných návštevníkov. Presnejšie povedané, vyhýbajte sa neplánovaným návštevám. Vstúpenie na pozemok bez sprievodu majiteľa domu by si mastif mohol vysvetliť ako vniknutie do priestoru, ktorý je pripravený brániť.
Mastif má cit pre hranice svojho územia. Aj bez plota sa naučí rozpoznať, kde sa začína a končí jeho majetok. To samozrejme neznamená, že plot nie je dobré mať.
Nemá rád zimu ani horúčavy. Je preto potrebné prispôsobiť prostredie psovi. V lete mu zabezpečte tienisté miesto v záhrade alebo príjemnú (nie chladnú) teplotu vo vnútri. Naopak, v zime sa neodporúča nechávať ho vonku v extrémnych mrazoch.
Záhyby medzi jeho ovisnutou, zvráskavenou kožou by sa mali skontrolovať, či sa v nich nenachádzajú kliešte alebo iné parazity a nečistoty.
Jeho srsť je pomerne nenáročná. V ideálnom prípade by sa mala česať raz týždenne, čo mastif zvyčajne s obľubou robí.
Samozrejmosťou by mali byť pravidelné prehliadky u veterinára .
Anglický mastif je plemeno pre niekoho, kto má väčší príbytok a dostatok peňazí na kilá a kilá kvalitného krmiva pre psov. Pri týchto podmienkach však stojí za zváženie. A obstaranie. Tento milujúci obor bude vašu rodinu chrániť a milovať po celý čas svojej existencie. Možno ho nebudete môcť milovať ako čivavu, ale bude vás môcť objímať a láskyplne oslintávať ako nikto iný.