Zvieratá a emócie

Dokáže pes vycítiť naše emócie?

Odpoveď je áno. Vďaka blízkemu spolužitiu s ľuďmi pes rozpozná našu náladu a dokáže na ňu aj primerane reagovať. Asi každý majiteľ už niekedy zažil situáciu, keď bol smutný a jeho štvornohý priateľ neomylne vycítil jeho náladu a snažil sa ho rôznymi spôsobmi utešiť alebo dokonca rozveseliť.

Dlhodobá štúdia ukázala, že psy dešifrujú ľudské nálady pomocou rôznych častí mozgu a prejavy jednotlivých psov sú prakticky identické. Hlas, telesný pach, postoj a črty tváre sú dôležitými vodítkami na zistenie našej nálady.

Vyhodnotením týchto aspektov je potom pes schopný dešifrovať šesť základných ľudských emócií: hnev, strach, šťastie, smútok, prekvapenie, znechutenie a v prípade ich absencie tzv. neutrálny výraz.

To, že pes skutočne rozumie ľudským emóciám, sa zistilo nielen pozorovaním jeho správania v reakcii na ľudské emócie, ale okrem toho môžeme priamo pozorovať fyzické reakcie zvieraťa - napríklad zvýšenú srdcovú frekvenciu, ktorá sa u psa objavuje, keď prežívame pocity hnevu, šťastia alebo strachu.

Vedecké štúdie navyše ukázali, že pri rozlišovaní ľudských emócií u psov zohrávajú úlohu obe mozgové hemisféry. Ak pes pocíti hnev, strach alebo šťastie, otočí hlavu doľava. Práve toto psie správanie podporuje zistenie o existencii tzv. asymetrickej emočnej modulácie psieho mozgu.

Zaujímavé je, že psy dokážu rozpoznať tieto emócie nielen u ľudí, ale aj u iných živočíšnych druhov. Z týchto štúdií zatiaľ nie je jasné, či sú zvieratá schopné všetky tieto emócie nielen rozpoznať, ale aj samy cítiť.

Zatiaľ sa zistilo, že cítia tieto základné emócie: smútok, strach, úzkosť, ale aj potešenie. Napríklad pocit viny, na ktorý by väčšina z nás pravdepodobne prisahala, že ho niekedy zažila u svojich psov (najmä keď boli prichytení pri niečom zlom), pravdepodobne medzi tieto emócie nepatrí. Takže reakcia psa v týchto situáciách nie je spôsobená jeho vlastným pocitom viny alebo hanby, ale skôr jeho naučenou reakciou na náš nesúhlas, pri ktorej pravdepodobne dokázal rozpoznať, že takéto správanie je pre neho v danom momente výhodné, napríklad preto, že náš hnev potom rýchlejšie prejde.

Ako zvieratá vyjadrujú svoje emócie?

V skutočnosti veľmi podobne ako my. Prvé, čo väčšine z nás napadne, sú pravdepodobne zvuky, t. j. štekot, zavýjanie alebo v prípade mačiek mňaučanie a priadky. Väčšina majiteľov domácich zvierat vie, že aj tieto prejavy môžu znamenať celý rad emócií a že sa často líšia len v jemných detailoch. Potom je tu, samozrejme, výraz tváre. Najmä psy a mačky majú pomerne dobrú schopnosť meniť výraz tváre v závislosti od svojej nálady. Menia polohu uší, veľkosť zreničiek v očiach, napätie v tvárových svaloch, klovanie a mnoho ďalších drobných detailov.

Dôležité je však aj držanie tela, postoj, natiahnutie alebo uvoľnenie krku, sklonenie hlavy, a dokonca aj orientácia v priestore vo vzťahu k svojmu náprotivku. To už celkom úzko súvisí s komunikáciou medzi zvieratami. Tá je tiež veľmi zložitá a je jednou z mála vecí, ktoré sú ešte stále do veľkej miery založené na inštinktívnom správaní, nie na naučenom správaní.

Veľmi zaujímavé sú napríklad takzvané signály útechy. Ich objavenie vo výskume bolo v oblasti etológie, vedy o správaní zvierat, celkom prelomové. Je to súbor správania, ktoré psy používajú na komunikáciu nielen s inými psami, ale aj s nami ľuďmi. Ako už názov napovedá, zvyčajne ich používajú v situáciách, keď sa cítia nepríjemne a snažia sa upokojiť. Buď situácia ako taká, alebo oni sami, teda my, ako zdroj napätia pre nich.

Prečo by nás malo zaujímať, ako sa zviera cíti?

Okrem odpovede, ktorá sa jednoznačne ponúka, a to, že pre svojho zvieracieho partnera chceme len to najlepšie a chceme, aby sa s nami cítil dobre, je tu ešte jeden dôležitý moment, keď je užitočné naučiť sa rozpoznať aj malé zmeny v správaní našich zvierat. Je to vtedy, keď dochádza k zmenám v zdravotnom stave. U psa si väčšina ľudí pomerne ľahko všimne, že je niečo inak. Ich správanie si viac uvedomujeme nielen preto, že s nimi viac komunikujeme, ale aj preto, že ich správanie je zvyčajne veľmi expresívne.

Ale čo mačky? Často žijú vedľa nás, ale žijú veľmi samostatne a v prípade zdravotných problémov sú zmeny v ich správaní oveľa nenápadnejšie a ťažšie zistiteľné. Vedeli ste napríklad, že pre mačky bol vyvinutý špeciálny systém na zisťovanie bolesti na základe výrazu ich tváre? Ich mimika je najjednoduchším vodítkom nielen na rozpoznanie ich emócií, ale aj na rozpoznanie ich fyzickej nepohody. Podobný systém existuje okrem psov aj pre iné druhy zvierat. V budúcich článkoch sa im možno budeme venovať trochu podrobnejšie.

Ak dokážeme lepšie odhadnúť ich aktuálne rozpoloženie, môžeme to využiť vo svoj prospech. Okrem toho, že monitorovanie správania zvierat nám môže pomôcť pri zachytení prípadných problémov, môže nám veľmi dobre pomôcť aj pri lepšej komunikácii s našimi zvieratami. Môžeme sa ich naučiť lepšie čítať, pochopiť ich reakcie a nielen ich rýchlejšie a efektívnejšie učiť nové veci, ale aj ľahšie predchádzať situáciám, do ktorých sa nechceme dostať.