Školy a škôlky so zameraním na zvieratá

Ľudské škôlky pre šteniatka: Zamerané na socializáciu

Zatiaľ čo vo voľnej prírode sa zvieratá učia hlavne praktické zručnosti potrebné na prežitie (lov, zber), ľudské škôlky pre šteniatka sa zameriavajú na niečo trochu iné – na socializáciu a integráciu do ľudského sveta. V našich psích škôlkach sa snažíme nahradiť to, čo by šteniatko za normálnych okolností naučila jeho psia svorka, ale s bonusom: učíme ho, ako byť úspešným psom v ľudskom, modernom svete plnom áut, hluku a cudzích ľudí.

Kľúčové obdobie (8–16 týždňov)

Toto je najdôležitejšie obdobie v živote psa. Mozog šteniatka funguje ako hubka. Školky využívajú toto obdobie na to, aby psovi ukázali, že svet je bezpečné miesto. Ak to vezmeme do extrému, to, čo sa pes nenaučí v tomto období, bude neskôr len ťažko doháňať. Nie že by to nebolo možné, ale bude to oveľa zložitejšie, a to tak pre neho, ako aj pre jeho majiteľa.

O čom je v škôlke reč

• Komunikácia s vlastným druhom: Šteniatka sa učia tzv. inhibíciu hryzania (že príliš silné stlačenie kamaráta znamená koniec hry) a správne čítať psí reč tela. Stretávajú sa so psami rôznych veľkostí a plemien (aby napríklad mops vedel, že aj doga je pes a nemusí sa jej báť).

• Nové podnety v kontrolovanom prostredí: Dobré škôlky predstavujú šteniatkam rôzne povrchy (kovové mreže, igelitové plachty), zvuky (vysávač, búrka, petardy) a rôzne typy ľudí (ľudia v klobúkoch, s barlami, deti), aby si na ne zvykli a nepovažovali ich za hrozbu.

• Emocionálna samoregulácia: Moderné psie škôlky sa dnes odkláňajú od „pouhého behania“. Učia šteniatka, že prítomnosť iných psov automaticky neznamená chaos, ale že je dôležité vedieť sa upokojiť a vnímať svojho majiteľa aj v týchto napätých situáciách. Avšak aj v týchto škôlkach má hra svoje miesto. Len je na ňu presne vyhradený čas a hra prebieha pod dohľadom.

„Školy“ v skutočnej divočine

Akadémia lovu surikát

Surikaty sú najčastejšie uvádzaným príkladom zvieracích učiteľov. Mladá surikata nedokáže sama uloviť nebezpečného škorpióna. Dospelí (rodičia aj starší súrodenci, tzv. pomocníci) im preto nosia potravu podľa veku: najskôr im nosia mŕtve škorpióny, neskôr živé, ale s odhryznutým jedovatým ostňom, a nakoniec úplne zdravé živé škorpióny. Učitelia navyše mláďatá pozorujú a ak im korisť utečie, pomôžu im tým, že ju posunú späť k nim.

Kurz remesiel pre šimpanzy

Používanie nástrojov (napr. lúskanie orechov kameňom) si vyžaduje roky praxe. Matky šimpanzov zámerne spomaľujú svoje pohyby, keď ich mláďatá sledujú, a ak potomok drží kameň nesprávne, matka mu ho vezme z ruky a názorne mu ukáže správny úchop, prípadne mu ho vloží priamo do ruky v správnej polohe.

Sloní univerzita sociálneho správania

Slonice žijú v matriarchálnych skupinách, kde najstaršia samica funguje ako chodiaca knižnica. Mladé slonice sa od starších učia nielen to, kde v období sucha nájsť vodu, ale aj to, ako správne komunikovať s ostatnými slonmi a ako reagovať na dospelých samcov v ruji. Bez týchto „lekcií spoločenského správania“ bývajú osirelé slony agresívne a asociálne, čo pre ne predstavuje v ďalšom živote veľké nebezpečenstvo.

Delfíny a kurz používania morských húb

V zátoke Shark Bay v Austrálii žije skupina delfínov, ktorá sa naučila používať morské huby ako ochranné rukavice. Nasadia si hubu na ňufák a rozrývajú ňou kamenisté morské dno, kde hľadajú ryby, bez toho, aby sa poranili. Túto zručnosť matky trpezlivo učia svoje dcéry – berú ich so sebou, ukazujú im, ako správne odtrhnúť hubu a ako s ňou pracovať. To však od delfínskych matiek vyžaduje veľkú mieru trpezlivosti, pretože mláďatám trvá roky, kým túto činnosť dokonale zvládnu.

Škola lovu gepardov na živú návnadu

Podobne ako surikaty aj gepardie matky nosia svojim starším mláďatám živú korisť (napr. malé antilopy). Pustia ju pred ne a nechajú mláďatá, aby si vyskúšali techniku prenasledovania a zadusenia koristi. Ak antilopa začne pred mláďatami utekať, matka zasiahne, zrazí ju na zem a dá mláďatám novú šancu.

Mravce a beh v tandeme

Dokonca aj v ríši hmyzu nájdeme učiteľov. Mravec, ktorý pozná cestu k zdroju potravy, vedie za sebou nováčika. Učiteľ beží dopredu len vtedy, keď mu žiak klepe tykadlami na zadok, čím dáva najavo: „Stíham ťa sledovať a zapamätávam si trasu.“ Ak žiak zaostane a začne blúdiť, učiteľ sa zastaví a počká, kým ho nováčik opäť dobehne.

Vtáčie konzervatóriá a letecké dni

Nielen cicavce a hmyz sú schopné systematicky odovzdávať svoje vedomosti potomkom. Napríklad u vtákov nájdeme systémy, ktoré neuveriteľne presne pripomínajú ľudské hodiny spevu alebo telesnej výchovy.

Speváci a výučba hudobných dialektov

Mnohé vtáky sa nenarodia s hotovou piesňou v hlave. Napríklad mladé strnádky alebo sláviky majú geneticky danú len akúsi hrubú šablónu. Aby sa naučili spievať správne (a v dospelosti si našli partnerku), musia počúvať starších samcov vo svojom okolí a napodobňovať ich spev. Vedci zistili, že mladé vtáky počas týchto „lekcií“ intenzívne počúvajú, trénujú v ústraní a dospelí im niekedy zámerne spievajú pomalšie a zreteľnejšie, aby si melódiu lepšie zapamätali. Vznikajú tak dokonca vtáčie dialekty – vtáky rovnakého druhu z rôznych lesov spievajú trochu inak.

Dravce a letecká škola

Keď mladé dravce (napr. sokoly alebo orly) opustia hniezdo, vedia už lietať, ale loviť nie. Rodičia s nimi organizujú tréningové lety. Zoberú ulovenú korisť (napr. myš), vyletia s ňou vysoko nad mladého vtáka a pustia ju do vzduchu. Úlohou mladého dravca je chytiť lietajúcu korisť priamo za letu. Ak ju minie, rodič sa na korisť bleskovo vrhne a pokus zopakuje.