Prehrievanie u domácich zvierat

Čo to vlastne je prehriatie?

Prehriatie, alebo hypertermia (angl. heatstroke), je nekontrolované zvýšenie telesnej teploty nad normálnu hranicu, keď regulačné schopnosti organizmu už nie sú schopné tomuto nárastu zabrániť. V dôsledku zvyšovania telesnej teploty sa v organizme vyvíjajú zmeny, ktoré môžu spôsobiť až život ohrozujúci stav, keď zlyhanie termoregulačných mechanizmov vyústi do narušenia celkového zdravotného stavu s potenciálne fatálnym koncom.

Väčšie riziko hrozí v prípade, keď je teplota okolitého vzduchu veľmi vysoká, vzduch je veľmi vlhký, pri nedostatočnom prúdení vzduchu, pri fyzickej aktivite alebo pri nedostatočnom príjme tekutín.

Poznámka: Tento jav a jeho mechanizmus sa líši napríklad od horúčky, keď organizmus sám zvyšuje svoju teplotu prostredníctvom termoregulačného centra s cieľom zničiť patogén.

Prečo sú niektoré zvieratá náchylnejšie na prehriatie ako ľudia?

Všetko súvisí s ich (ne)schopnosťou potiť sa. Potenie, čiže perspirácia, je totiž významným termoregulačným mechanizmom u mnohých cicavcov vrátane človeka alebo koňa. Napríklad pes alebo mačka sú schopné potiť sa len veľmi obmedzene, v podstate len na končekoch prstov (preto môžete vidieť odtlačky ich labiek, keď sú nervózne, napríklad na vyšetrovacom stole u veterinára). A pretože práve u psov riešime prehriatie najčastejšie, musíme si objasniť, aké mechanizmy ochladzovania používajú.

Hlavné termoregulačné procesy u psov prebiehajú prostredníctvom dýchania a nosnej dutiny, pričom hlavným termoregulačným orgánom u psa sú čuchové mušle – ethmoturbinalia. Väčšie škrupiny – endoturbinalia – ohraničujú čuchové priechody. V čuchových priechodoch sa nachádzajú menšie škrupiny – ektoturbinalia, ktoré prispievajú k ďalšiemu rozdeleniu čuchových priechodov a k zväčšeniu ich povrchu. Prostredníctvom respiračnej sliznice dochádza v nosovej dutine k odparovaniu vody a ochladzovaniu organizmu. Hyperventilácia (zrýchlené dýchanie) a dýchanie s otvorenou papuľou a vyplazeným jazykom ešte viac zvyšuje účinnosť chladenia.

Ktorým psom hrozí väčšie nebezpečenstvo?

• Pracovné psy (záchranárske, policajné, ovčiarske psy...) – kvôli väčšej fyzickej záťaži
• Brachycefalické plemená – kvôli menšej schopnosti ochladzovania v dôsledku krátkej nosnej dutiny
• Všeobecne hyperaktívni, hraví psi (labradorský retriever, zlatý retriever, border kolia a mnoho ďalších)
• Obézni psi – obezita je významným rizikovým faktorom pre vznik prehriatia
• Skôr väčšie plemená – pomer hmotnosti a telesnej plochy hrá zásadnú úlohu pri uvoľňovaní tepla sálaním
• Staršie psy, dlhodobo choré psy, psy s ochorením kardiovaskulárneho systému atď.

Ako rozpoznať prehriatie?

• veľmi namáhavé dýchanie s aktívnym zapojením brušných svalov (dýchanie na pohľad pôsobí namáhavo)
• znížená aktivita, s postupným zhoršovaním stavu letargie, až bezvedomie alebo kóma
• suché sliznice, jazyk, ňufák, neskôr začervenanie slizníc, nadmerné slinenie
• nepokoj, nervozita, tras, zlá koordinácia pohybov, v neskorších štádiách kŕče, dezorientácia
• vracanie (v pokročilých štádiách)

Už vieme, že zviera je prehriate. Čo robiť ďalej?

DÔLEŽITÉ!

Už naše babičky nám hovorili, že by sme sa nikdy nemali po pobyte vo veľkom teple hneď vrhnúť do ľadovej vody. Tým by sme sa mali riadiť aj v tomto prípade. Rýchlosť ochladenia totiž nemá na záchranu psa tak zásadný vplyv, naopak mu môže spôsobiť šokový stav a smrť. Prehriaty pes má totiž veľmi rozšírené periférne cievy, vďaka čomu sa snaží odvádzať teplo z tela von. Pri náhlom ochladení tela dôjde k okamžitému stiahnutiu ciev, k výraznému a náhlemu zvýšeniu krvného tlaku v situácii, keď krvný obeh a samotné srdce nie sú na túto zmenu pripravené, a môže dôjsť k šoku.

AKO TEDY SPRÁVNE POSTUPOVAŤ:

• okamžite ukončiť akúkoľvek aktivitu
• presuňte zviera na tienisté, chladné miesto (do trávy, na chladnú dlažbu alebo na špeciálnu chladiacu podložku)
• zvieratá nikdy neochladzujte prudko! – pri ochladzovaní nikdy nepoužívajte ľadovú vodu, neponárajte celé zviera do studenej vody, ani ho neosprchujte alebo nepolievajte studenou vodou
• navlhčite mu brucho a slabiny, krk a hlavu, na tieto miesta môžete priložiť aj studené obklady, ale pozor – nadmerné zakrývanie opäť spomalí proces ochladzovania
• ochladzujte labky, môžete ich napríklad ponoriť do pohárikov alebo misiek naplnených vodou
• zabezpečte prúdenie vzduchu – môžete psa ovievať uterákom, vlastným tričkom atď.
• ak zviera reaguje a je schopné piť, ponúkajte mu po menších dávkach chladnú (nie ľadovú) vodu
• preprava na ošetrenie a ďalšiu liečbu – najskôr však chlaďte sami na mieste, tento čas môžete využiť napríklad na telefonát do najbližšej veterinárnej ambulancie, aby ste sa vopred ohlásili, že s týmto problémom prídete (urýchli to potom ošetrenie na mieste) alebo na dostatočné vychladenie auta pomocou klimatizácie, než do neho zviera naložíte a odveziete k veterinárovi, ktorý ho vyšetrí, zhodnotí jeho stav a následne rozhodne o ďalšom postupe liečby

Kto ďalší môže byť ohrozený prehriatím?

Z domácich zvierat okrem psov a mačiek hrozí prehriatie najviac asi králikom a tiež fretkám. Králiky v králikárni sú pomerne v bezpečí. Najčastejšie sa však do takéhoto stavu dostanú v momente, keď sú umiestnené vo vonkajšom výbehu, kde však nie je potrebné zatienenie a nemajú teda možnosť schovať sa pred priamym slnkom.

Fretky sú vo všeobecnosti náchylné na vysoké teploty. Zle znášajú už teploty okolo 25 °C, o 2–3 °C viac a fretka už môže byť ohrozená na živote. Preto je potrebné sledovať aj teplotu vo vnútri domu/bytu a v prípade, že plánujete chovať fretku napríklad v podkrovnom byte, určite zvážte inštaláciu klimatizácie alebo aspoň kvalitného tienenia okien.