Potkan ako domáce zvieratko

CHARAKTERISTIKA

V zoologickom systéme je potkan zaradený do radu hlodavcov (Rodentia), podradu myomorfy (Myomorpha) a čeľade myšiakovitých (Muridae). V súčasnosti existuje mnoho farebných vzorov, kresieb, typov tela a typov srsti. Typické je torpédovité telo, krátke uši, špicatý ňufák a dlhý bezsrstý chvost, ktorý tvorí až 85 % dĺžky samotného tela. Zvláštnosťou je, že symfýza dolnej čeľuste (spojenie medzi pravou a ľavou vetvou dolnej čeľuste, akýsi šev spájajúci obe časti) nerastie pevne, ale zostáva chrupavčitá, a preto je pohyblivá. Ďalším špecifickým znakom potkanov je sekrét Harderových žliaz v očiach, ktorý obsahuje veľké množstvo porfyrínov, vďaka čomu má červenú až hnedú farbu. Vylučovanie porfyrínov sa zvyšuje v období stresu alebo choroby, čo môže viesť k zápalu kože v oblasti očí a je jedným z prvých príznakov psychickej alebo fyzickej nepohody potkana.

V zajatí sa zvyčajne dožívajú 2 - 3 rokov, pričom pohlavnú dospelosť dosahujú vo veku 3 mesiacov. Obdobie gravidity je krátke, v priemere 21 - 23 dní, a na konci gravidity sa zvyčajne narodí väčší počet mláďat (v rozmedzí 2 - 22) s pôrodnou hmotnosťou približne 6 g. Približne po 12 dňoch otvárajú oči a odstav sa môže uskutočniť vo veku 3 - 4 týždňov. V dospelosti dosahujú hmotnosť 250 - 500 g.

POŽIADAVKY NA CHOV

Vyžadujú priestranné chovné zariadenie, ideálne s niekoľkými poschodiami, medzi ktorými sa dá preliezať. Uprednostňujú chladnejšie teploty (18 - 24 °C) a nízku vlhkosť (do 50 %). Potkany sú veľmi sociálne, a preto by sa mali chovať aspoň v pároch. Vzhľadom na hierarchickú štruktúru skupiny sa odporúča chovať buď dve samice, alebo pár. Medzi dvoma samcami by mohlo dôjsť k boju.

Potkan je všežravec. Optimálne kŕmenie spočíva v podávaní kompletnej komerčne vyrábanej stravy, zvyčajne vo forme granúl, s prídavkom čerstvého ovocia a zeleniny. Zrnité zmesi nie sú vhodné kvôli vysokému obsahu tuku.

BEŽNÉ ZDRAVOTNÉ PROBLÉMY

Pododermatitída

Príčinou tohto problému môže byť nevhodná podstielka alebo podkladový materiál, obezita alebo znížená pohyblivosť panvy a s tým spojené zvýšené zaťaženie hrudných končatín. V podstate ide o pľuzgiere, ktoré sa otvoria a infikujú bežnými baktériami. Liečba spočíva v chirurgickom zákroku, podávaní antibiotík a obväzovaní končatín s poskytnutím dostatočne mäkkej podstielky. Liečba je však komplikovaná, zdĺhavá a často neuspokojivá, preto je lepšie zamerať sa na prevenciu a zabezpečiť zvieratám vhodnú podstielku a dobrú telesnú kondíciu.

Chronické ochorenie dýchacích ciest

Označuje sa aj skratkou CRD. Ide o ochorenie s rôznymi príčinami, na ktorom sa podieľajú rôzne patogény vírusového aj bakteriálneho pôvodu. Najčastejším pôvodcom je však Mycoplasma pulmonis, ktorá ako jediná dokáže spôsobiť ochorenie bez prispenia iných faktorov, pričom spôsobuje dysfunkciu alebo stratu riasiniek v slizniciach dýchacích ciest. V dôsledku toho dochádza k hromadeniu sekrétov a množeniu iných bakteriálnych druhov, čo vedie k vzniku ochorenia. Medzi rizikové faktory patrí vek pacienta, imunosupresia, nedostatočná výživa a narušená zoohygiena prostredia. Prvým príznakom je výskyt číreho až hnisavého výtoku z nosových dierok a výtoku z očí. Zviera smrká, kýcha a často vydáva počuteľné "vrčanie", ktoré je výsledkom rezonancie pri prechode vzduchu cez nozdry s nahromadeným sekrétom. Okrem toho, keď sú postihnuté pľúca, ťažko sa dýcha, zvieratá sú letargické, vychudnuté a majú matnú srsť. Liečba prebieha pomocou antibiotík podávaných počas 3 týždňov. Okrem toho sa môže použiť nebulizácia alebo podávanie imunomodulačných a podporných liekov, ako sú vitamín C, imunoglukány alebo sirup z skorocelu. Zlepšenie zoohygieny je nevyhnutné.

Barbering

Stav, pri ktorom sa vlasy lámu, rednú alebo miznú. Príčinou je často automutilácia (t. j. potkan si sám vytrháva chlpy) alebo olizovanie iným členom skupiny. Môže to byť aj dôsledok trenia o niektoré časti obydlia zvieraťa. Môže to byť spôsobené nevhodným prostredím ustajnenia, nepohodlím (napr. bolesťou alebo zhoršenou pohyblivosťou) alebo poruchami správania, napr. nudou. V týchto prípadoch býva koža na rozdiel od kožných infekcií alebo parazitárnych ochorení neporušená a lézie nie sú pruritické. Riešenie spočíva v nájdení a následnom odstránení príčiny, napr. zväčšením klietky, oddelením dominantných jedincov, ktorí olizujú ostatných, alebo obohatením prostredia o nové vnemy, aby sa zabránilo stereotypnému správaniu.

Neoplázia

Neoplázie sú u potkanov pomerne častým problémom. Často sa stretávame s nádormi mliečnej žľazy, ktoré sú zväčša benígne (fibroadenómy a adenómy), ale vzhľadom na svoju veľkosť predstavujú pre zviera mechanický problém, bránia voľnému pohybu končatín a v dôsledku trenia o kožný vankúšik dochádza v neskorších štádiách k porušeniu kože na ich povrchu a vzniku otvorených rán, ktoré sú potom vstupnou bránou pre infekciu. Riešením je chirurgické odstránenie a podávanie inhibítorov hormónu prolaktínu. Preventívnym opatrením je kastrácia samíc vo veku 4 - 6 mesiacov.

Nádor Zymbalovej žľazy

Ďalším pomerne častým ochorením je nádor Zymbalovej žľazy, ktorý sa nachádza pod základňou ucha. U starších zvierat často vzniká adenokarcinóm, ktorý rýchlo prerastá do okolitého tkaniva. Dochádza k opuchu základu ucha a následnej bolesti a neschopnosti prijímať potravu. Je možné vykonať chirurgický zákrok s cieľom amputovať ušnicu a odstrániť nádor, ale často dochádza k recidívam. Alternatívou k chirurgickému zákroku je preto podávanie analgetík na zmiernenie bolesti a umožnenie kŕmenia, aby sa zachovala uspokojivá kvalita života.