Postinjekčný sarkóm u mačiek

Čo vlastne je FISS?

Ide o vysoko agresívny a infiltratívny zhubný nádor mezenchýmového pôvodu. Tento nádor prerastá hlboko do tkanív vrátane svalov, avšak jeho metastatický potenciál (schopnosť vytvárať vzdialené metastázy, teda metastázy v orgánoch vzdialených od miesta pôvodného nádoru) je relatívne nízky, dosahuje približne 20 až 25 %. Ak už k metastázam dôjde, najčastejšie sa nachádzajú v pľúcach.

Ako vzniká?

Prečo sa nádor vytvorí v mieste vpichu lieku alebo vakcíny, zatiaľ nie je úplne objasnené. Najpravdepodobnejšie ide o reakciu spojivového tkaniva na chronický zápal vyvolaný cudzorodým materiálom po podkožnej alebo svalovej injekcii alebo po podkožnom traume. Môže sa vyvinúť v širokom časovom rozpätí od 4 týždňov do 10 rokov po podaní. Riziko vzniku výrazne stúpa s počtom vakcín podaných do jedného miesta – jedna vakcína zvyšuje riziko o 50 %, dve vakcíny o 127 % a tri vakcíny až o 175 %.

Ako vyzerá?

Zvonku sa nádor prejavuje ako pevná, nepravidelná hrčka pod kožou. Mačke zvyčajne nespôsobuje bolesť a na pohľad môže vyzerať jasne ohraničená. Často sa objavuje na hrudi, a to aj v prípade, že mačka dostala injekciu do zadnej nohy. Látka sa totiž môže pod kožou šíriť (migrovať). Nádory sú často pripojené k podkladu a s postupujúcim rastom veľkosti môžu ulcerovať (na povrchu kože sa vytvára otvorená rana, ktorá sa nezahojí bez ohľadu na vykonávanú liečbu).

Čo vás čaká u veterinára, ak sa u vašej mačky objaví takýto útvar?

Pri diagnostike sa uplatňuje pravidlo 3-2-1 odporúčané organizáciou Vaccine-Associated Feline Sarcoma Task Force, podľa ktorého je potrebné vykonať biopsiu pri každom útvare, ktorý:

• pretrváva 3 mesiace po injekcii
• je väčší ako 2 cm
• sa naďalej zväčšuje 1 mesiac po podaní

V rámci diferenciálnej diagnostiky je potrebné vylúčiť absces (dutinu vyplnenú hnisom), ktorý vznikol priamo v mieste injekcie, ak je známe, alebo napríklad po uhryznutí inou mačkou. Diagnostický postup zahŕňa vyšetrenie krvi a moču, röntgen hrudníka. Pri následnom plánovaní chirurgického zákroku je zvyčajne potrebné doplniť ešte pokročilejšie zobrazovacie metódy, ako je CT alebo MRI vyšetrenie.

Cytologické vyšetrenie, ktoré sa bežne používa pri iných typoch nádorov, nie je vždy spoľahlivé, pretože centrum nádoru tvorí nekróza a zápalová infiltrácia. Odporúča sa preto chirurgická biopsia, pri ktorej sa ako vzorka odoberie priamo časť nádoru.

Ako prebieha liečba?

Najlepších liečebných výsledkov sa dosahuje tzv. multimodálnym prístupom, ktorého základom je extrémne radikálna chirurgická operácia vykonaná špecialistom na onkologickom pracovisku. Pre úspech je potrebný bočný okraj 5 cm a hĺbka 2 povázky (prípadne podľa CT vrátane amputácie spinálnych výbežkov stavcov, ak sa nádor nachádza v oblasti hrudníka a v blízkosti chrbtice). Rana sa uzatvára novými, čistými nástrojmi. Aj pri tomto postupe je šanca na úplné odstránenie 97 % a riziko návratu 14 %, pričom k návratu nádoru môže dôjsť do 2 rokov aj pri „čistých“ okrajoch.

Možno použiť aj doplnkovú rádioterapiu, teda ožarovanie. Tá by mala začať 10–14 dní po operácii. Chemoterapia nemá bez prítomnosti vzdialených metastáz žiadny vplyv na dĺžku prežívania, takže nie je opodstatnená. Výber chirurga zásadným spôsobom ovplyvňuje prognózu: medián prežívania (MST) pri marginálnych resekciách, opakovaných operáciách alebo zákrokoch vykonaných neonkologickým chirurgom je iba 2–3 mesiace, zatiaľ čo pri radikálnej chirurgii vykonanej špecialistom dosahuje 9–14 mesiacov. Z toho vyplýva, že v takýchto prípadoch je viac než vhodné zvoliť si skúseného onkologického chirurga, ktorého prístup výrazne predlžuje dobu prežitia pacienta.

Prevencia

Vzhľadom na to, že mechanizmus vzniku FISS zatiaľ nebol úplne objasnený, snažíme sa o prevenciu najmä tým, že čo najviac znižujeme počet nevyhnutných injekčných aplikácií u mačacích pacientov. Vyhýbame sa liekom alebo vakcínam, u ktorých je známe, že niektoré z prídavných látok v nich obsiahnutých sú spojené s vyšším rizikom vzniku FISS. A pre aplikáciu volíme miesta, kde je v prípade nutnosti možné zvoliť veľmi radikálny chirurgický zásah, v krajnom prípade až amputáciu. Preto sú v súčasnosti najviac odporúčanými miestami pre aplikáciu končatiny, prípadne chvost. U pacientov, u ktorých nie je možné použiť tieto miesta, sa zvyčajne toleruje aj oblasť brucha.