Očkovanie psov a mačiek - časť 1
Hoci ide o pomerne bežnú preventívnu procedúru, s ktorou sa väčšina majiteľov domácich zvierat stretáva každý rok, stále je to téma, ktorá prináša mnohým majiteľom veľa otázok. Cieľom tohto článku a následne jeho pokračovania bude aspoň stručne oboznámiť zvedavých majiteľov so základnými pojmami, s ktorými sa môžu stretnúť v súvislosti s očkovaním alebo inokuláciou, spoločne prediskutovať základné očkovacie schémy a dozvedieť sa, aké vakcíny, kedy a prečo podávať a čo všetko sa dá urobiť, aby bol očkovací plán vášho domáceho zvieraťa čo najefektívnejší a zároveň ho príliš nezaťažoval. Na konci druhého článku potom odpovieme na najčastejšie otázky týkajúce sa očkovania, ktoré počúvame od klientov v našich ordináciách.
Na úvod trochu suchej teórie...
Vakcinácia je aktívna imunizácia jedinca. To znamená, že podaním vakcíny prinútime organizmus, a teda jeho imunitný systém, vytvoriť protilátky proti konkrétnemu ochoreniu, naučíme bunky jeho imunitného systému správnej reakcii a vďaka tomu bude v budúcnosti schopný správne reagovať na pôvodcu tohto ochorenia. Veľmi zjednodušene povedané, simulujeme skutočný kontakt s pôvodcom ochorenia, ale v modifikovanej podobe, takže samotné ochorenie neprepukne, ale imunitný systém sa aj tak naučí, ako má postupovať pri ďalšom kontakte s pôvodcom, t. j. vírusom alebo baktériou, aby ho účinne zlikvidoval.
PRIMOVAKCÍNA - počiatočné opakované podanie vakcíny vo veku šteňaťa alebo mačiatka, keď sa zviera prvýkrát stretne s pôvodcami ochorenia a začne si proti nim budovať vlastnú imunitu.
BOOSTER - prvá dávka po ukončení primovakcinácie, jej účelom je posilniť imunitu, preto sa booster
Materské protilátky a ich vplyv na účinnosť očkovania
Keďže väčšina našich domácich zvierat sú cicavce, ich základnou charakteristikou je príjem materského mlieka v ranom štádiu života. To je dôležité nielen ako výživa, t. j. prísun energie, ale aj ako cenný zdroj vitamínov, minerálov a predovšetkým protilátok, ktoré si matka vytvorila počas svojho života, ktoré prechádzajú do materského mlieka a poskytujú ochranu mláďatám počas prvých týždňov ich života (v tomto prípade ide o formu pasívnej imunizácie alebo ochrany). Bohužiaľ, protilátky nie sú nesmrteľné a v tele mláďaťa nakoniec vymiznú a mláďa je potom závislé od tých, ktoré si vytvorí samo. Tomu potom napomáha buď priamy kontakt s patogénom, alebo očkovanie/vakcinácia.
Množstvo materských protilátok v mláďati začne relatívne skoro po narodení klesať. Okolo 8. týždňa života dosiahnu hranicu, kedy ich hladina už nemusí byť dostatočná na prevenciu ochorenia. To je preto vhodný čas na prvú dávku vakcinácie, ktorá podnieti mláďa k produkcii vlastných protilátok, ktorých hladina sa bude postupne zvyšovať v porovnaní s hladinou materských protilátok, až kým zviera nedosiahne určitý bod, keď je plne schopné brániť sa proti konkrétnej chorobe. Žiaľ, má to aj svoju odvrátenú stránku, pretože matkine protilátky budú bojovať s vlastnými protilátkami mláďaťa, navzájom sa ovplyvňovať a často aj rušiť. V dôsledku toho materské protilátky znížia účinnosť očkovania, a keď ich hladina klesne na úroveň, keď neposkytujú dostatočnú ochranu, mláďa môže zostať istý čas úplne nechránené. Pretože materské protilátky sú už nízke, ale mláďa si nevytvorilo vlastné z dôvodu nízkej účinnosti vakcíny. Toto obdobie sa nazýva imunitné okno. A je dôležité o ňom vedieť najmä preto, že ide o dátum, kedy by sa malo očkovanie šteňaťa alebo mačiatka OPRAVDU ukončiť. U prevažnej väčšiny psov a mačiek sa toto obdobie končí vo veku 16 týždňov. To znamená, že skoršie ukončenie priovakcinácie bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou za následok nedostatočnú hladinu protilátok, a teda aj ochranu.
Už sme sa naučili, že by sme mali začať v 8. týždni a skončiť v 16. týždni. To platí pre mačku aj psa. Jediný rozdiel je v počte ochorení, proti ktorým sa oba druhy očkujú. Zatiaľ čo mačky dostávajú zvyčajne len trojkombináciu, psy dostávajú vakcínu pozostávajúcu z piatich chorôb plus besnoty, ktorá je zo zákona povinná a v Českej republike sa musí aplikovať najneskôr do 6 mesiacov veku.
Ukážeme si základné schémy, ktoré ďalej prispôsobíme aktuálnej nákazovej situácii v mieste, kde sa zviera nachádza, a v prípade potreby posunieme začiatok očkovania na 6 týždňov veku. Dávky sa opakujú vždy po 2 - 4 týždňoch podľa potreby a už spomínanej nákazovej situácie. Ak je priaznivá, stačí menší počet dávok. Preto nie je vždy potrebné, aby vaše šteňa alebo mačiatko dostalo všetky dávky, ako je uvedené v tabuľke nižšie. Ak dostane prvé očkovanie v 8. týždni a po 4 týždňoch ho zopakuje, potom dostane celkovo len 3 dávky a stále bude plne chránené. Naopak, zviera, ktoré muselo začať s očkovaním skôr kvôli vyššiemu riziku infekcie a dávky sa podávajú s odstupom 2 týždňov, dostane 6 dávok. V súhrne sa počet dávok môže líšiť, ale pravidlom je, že posledná dávka sa podáva v 16. týždni alebo neskôr. Nižšie opísané schémy platia pre zvieratá chované v bežných domácnostiach. Prístup je, samozrejme, odlišný v prípade zvierat v útulkoch alebo depozitoch, ktoré sú vystavené oveľa väčšiemu riziku infekcie z dôvodu väčšieho počtu zvierat.
Ako vyzerajú konkrétne vakcinačné schémy v praxi, si ukážeme v ďalšom článku.