Mikrobióm a jeho význam pre zdravie
Mikrobióm a jeho podiel na celkovom zdraví organizmu je v poslednom čase často diskutovanou témou. A to nielen v humánnej, ale aj vo veterinárnej medicíne. Za posledných niekoľko rokov sa v tejto oblasti uskutočnilo mnoho štúdií a objavilo sa množstvo informácií, ktoré boli pomerne prekvapivé a na základe ktorých dnes vieme, že mikrobióm a jeho zloženie ovplyvňuje organizmus na toľkých úrovniach, že túto tému rozhodne nemožno prehliadať. V dnešnom článku si stručne zopakujeme aspoň to základné, čo by sme mali o týchto našich malých spoločníkoch vedieť, predstavíme si základné pojmy, rozoberieme si, čo môže kvalita mikrobiómu znamenať pre naše zvieratá, a tiež si povieme, ako sa môžeme o mikrobióm našich zvierat starať.
Základné pojmy
mikrobióm - podľa definície je mikrobióm organizované spoločenstvo mikroorganizmov osídľujúcich určitý priestor, v prípade nás alebo zvierat je to súhrn mikroorganizmov žijúcich na povrchu alebo vo vnútri organizmu (niekedy sa môžeme stretnúť aj s pojmom mikrobiota, ktorý označuje všetkých živých členov, ktorí tvoria mikrobióm)
zložky mikrobiómu - baktérie, kvasinky, huby, riasy, prvoky a zvyčajne aj vírusy
probiotiká - živé mikroorganizmy
prebiotiká - látky, ktoré slúžia ako potrava pre probiotiká, t. j. živé organizmy
synbiotiká - niekedy označované ako symbiotiká, ide o produkty, ktoré obsahujú probiotiká aj prebiotiká
Význam mikrobiómu
Najpočetnejšou zložkou mikrobiómu organizmu je črevný mikrobióm. Je teda zrejmé, že bude zohrávať úlohu pri trávení, na ktorom sa podieľa, ale čo vás možno prekvapí, je fakt, že práve zdravie, zloženie a kvalita črevného mikrobiómu v organizme ovplyvňuje oblasti oveľa vzdialenejšie, ako je samotné črevo, v ktorom sa nachádza. Počet mikroorganizmov je rôzny, ale vo všeobecnosti sa pohybuje v rozmedzí 1010 až 1014. Možno je to trochu nespisovné číslo, ale pre predstavu, je to približne 10-krát viac ako počet buniek v celom organizme, v ktorom mikrobióm žije. Z číselného hľadiska je teda mikrobióm niekoľkonásobne prekonaný.
Už vieme, že mikroorganizmy zohrávajú úlohu pri trávení. Robia to tak, že sa zúčastňujú na rozklade živín, pomáhajú pri ich využití, zlepšujú využitie energie z tejto premeny na ďalší metabolizmus, ale aj samy syntetizujú vitamíny a dôležité aminokyseliny. Zabezpečujú tiež výživu enterocytov, črevných buniek, ktoré sú hlavnou funkčnou jednotkou čreva. Čo však ešte tieto mikroorganizmy ovplyvňujú u nás a u zvierat? Podľa mnohých štúdií má mikrobióm významný vplyv na fungovanie imunitného systému, a to aj preto, že kolonizuje (t. j. osídľuje) orgány, ktoré slúžia ako ochranná bariéra proti prenikaniu nežiaducich patogénov, ako je koža, ústna dutina alebo dýchacie cesty. Pôsobia však aj ako stimulácia pre jeho neustály rozvoj a zlepšovanie jeho funkcie. A čo je veľmi zaujímavé, je skutočnosť, že črevný mikrobióm sa veľmi významne podieľa aj na funkcii mozgu. Medzi mozgom a črevom prebieha obojsmerná komunikácia. Vďaka tejto komunikačnej ceste zohráva črevný mikrobióm úlohu pri vývoji a dozrievaní nervového tkaniva, ale aj pri udržiavaní funkcie hematoencefalickej bariéry (bariéra, ktorá chráni mozog pred prenikaním nežiaducich látok, toxínov a mikroorganizmov z krvného obehu tela). To všetko následne ovplyvňuje správanie a kognitívne funkcie hostiteľského organizmu. U ľudí sa v súčasnosti venuje veľká pozornosť skúmaniu podielu zmien kvality mikrobiómu na neurovývojových psychiatrických poruchách, ako sú ADHD, schizofrénia a poruchy autistického spektra. Je pravdepodobne len otázkou času, kedy sa podobné súvislosti zistia aj u zvierat.
Ako sa starať o mikrobióm našich zvierat?
Najbežnejšími zložkami črevného mikrobiómu u ľudí sú baktérie z rodov Bacteroides, Clostridium a Fusobacterium. U psov a mačiek sú to Bacteroides, Clostridium, Lactobacillus, Bifidobacterium spp. a Enterobacteriaceae. Hoci sú niektoré zložky podobné, zloženie ľudského a zvieracieho mikrobiómu nie je rovnaké. Preto presvedčenie mnohých majiteľov domácich zvierat, že pravidelné podávanie jogurtov so živými kultúrami zabezpečí dostatočný prísun týchto prospešných baktérií, je, žiaľ, neopodstatnené, pretože ich zloženie, hoci je vhodné pre ľudí, už pravdepodobne nie je dostatočné pre zvieratá a v súčasnosti sú k dispozícii účinnejšie nástroje.
Čo teda môžeme urobiť pre udržanie zdravého mikrobiómu zvierat?
Najdôležitejšou a nenahraditeľnou súčasťou tohto úsilia by mala byť kvalitná strava. Okrem vhodného zloženia by sme sa mali zamerať najmä na kvalitu surovín, z ktorých sa krmivo vyrába, a tiež na určitú stabilitu kŕmnej dávky. Treba sa vyhýbať náhlym zmenám v kŕmení. Každý prechod na iné krmivo by mal byť postupný, aby mal mikrobióm čas prispôsobiť sa novému zloženiu a predišlo sa tak tráviacim problémom. Z tohto dôvodu sa tiež odporúča vyhnúť sa "stolovému kŕmeniu", pri ktorom sa krmivo podáva náhle a úplne odlišné od toho, na ktoré je zviera zvyknuté.
Aj keď sú psy a mačky mäsožravce, pre dobré trávenie a správne fungovanie mikrobiómu potrebujú v strave aj vlákninu. Nie je potrebné, aby jej bolo veľké množstvo, ale určite nesmie v strave zvierat úplne chýbať.
Na zastúpenie jednotlivých mikroorganizmov majú okrem zloženia krmiva vplyv aj choroby, ktoré zviera prežíva. A nemusia to byť len choroby tráviaceho traktu, ale aj choroby postihujúce iné orgány.
Čo má jednoznačne negatívny vplyv na zdravie mikrobiómu, je podávanie antibiotík. Mnohé štúdie jasne ukazujú, že aj veľmi krátke podávanie (v trvaní niekoľkých dní), ku ktorému dôjde len raz za život, ovplyvní zloženie mikrobiómu veľmi výrazným spôsobom. Často trvá mnoho rokov, kým sa vráti do normálu, a v prípade niektorých druhov antibiotík sú zmeny dokonca nezvratné. Preto je dnes trendom podávať antibiotiká len v najnevyhnutnejších prípadoch a na čo najkratší čas. Tento prístup samozrejme prispieva aj k zodpovednému používaniu antibiotík s cieľom potlačiť vznik rezistencie na antibiotiká.
Ak nie je iná možnosť a zviera musí dostať antibiotiká alebo má napríklad zo zdravotných dôvodov zmeniť stravu alebo má ochorenie tráviaceho traktu, prichádzajú na rad probiotiká, prebiotiká alebo ideálne ich kombinácia.
Aj podávanie týchto doplnkov má svoje pravidlá. Vo všeobecnosti sa riadime pokynmi výrobcu konkrétneho prípravku. Súbežné podávanie s antibiotikami je pomerne kontroverznou témou. Niektorí odborníci tvrdia, že podávanie probiotík počas antibiotickej liečby nemá vôbec žiadny prínos a probiotiká by sme mali začať podávať až po ukončení anitibiotickej liečby. Druhá časť sa domnieva, že probiotiká môžu byť užitočné aj počas samotnej liečby. V čom sa však zhodujú, je, že v prípade spoločného podávania by sa mali obe skupiny podávať vždy oddelene. Napríklad pri podávaní antibiotík ráno a večer je vhodný čas na podanie pro/prebiotika uprostred dňa, ale nemusí to byť vždy možné, preto sa odporúča odstup aspoň 3 hodiny medzi oboma skupinami, aby sa zachovala účinnosť oboch produktov.
A poslednou situáciou, kedy sa odporúča podávanie probiotík, je akékoľvek oslabenie organizmu. Či už stresom, chorobou, jednoducho v čase, keď bude obranyschopnosť vášho zvieraťa oslabená. Určite nie je na škodu zvážiť to napríklad v období zvýšeného výskytu infekcií (napr. psinkový kašeľ) alebo v období očakávaného stresu (letná dovolenka, sťahovanie atď.). Pretože, ako sme uviedli vyššie, zdravý mikrobióm zohráva nezastupiteľnú úlohu v celkovom zdraví organizmu a jeho podpora znamená aj podporu imunitného systému ako celku.
mikrobióm - podľa definície je mikrobióm organizované spoločenstvo mikroorganizmov osídľujúcich určitý priestor, v prípade nás alebo zvierat je to súhrn mikroorganizmov žijúcich na povrchu alebo vo vnútri organizmu (niekedy sa môžeme stretnúť aj s pojmom mikrobiota, ktorý označuje všetkých živých členov, ktorí tvoria mikrobióm)
zložky mikrobiómu - baktérie, kvasinky, huby, riasy, prvoky a zvyčajne aj vírusy
probiotiká - živé mikroorganizmy
prebiotiká - látky, ktoré slúžia ako potrava pre probiotiká, t. j. živé organizmy
synbiotiká - niekedy označované ako symbiotiká, ide o produkty, ktoré obsahujú probiotiká aj prebiotiká
Význam mikrobiómu
Najpočetnejšou zložkou mikrobiómu organizmu je črevný mikrobióm. Je teda zrejmé, že bude zohrávať úlohu pri trávení, na ktorom sa podieľa, ale čo vás možno prekvapí, je fakt, že práve zdravie, zloženie a kvalita črevného mikrobiómu v organizme ovplyvňuje oblasti oveľa vzdialenejšie, ako je samotné črevo, v ktorom sa nachádza. Počet mikroorganizmov je rôzny, ale vo všeobecnosti sa pohybuje v rozmedzí 1010 až 1014. Možno je to trochu nespisovné číslo, ale pre predstavu, je to približne 10-krát viac ako počet buniek v celom organizme, v ktorom mikrobióm žije. Z číselného hľadiska je teda mikrobióm niekoľkonásobne prekonaný.
Už vieme, že mikroorganizmy zohrávajú úlohu pri trávení. Robia to tak, že sa zúčastňujú na rozklade živín, pomáhajú pri ich využití, zlepšujú využitie energie z tejto premeny na ďalší metabolizmus, ale aj samy syntetizujú vitamíny a dôležité aminokyseliny. Zabezpečujú tiež výživu enterocytov, črevných buniek, ktoré sú hlavnou funkčnou jednotkou čreva. Čo však ešte tieto mikroorganizmy ovplyvňujú u nás a u zvierat? Podľa mnohých štúdií má mikrobióm významný vplyv na fungovanie imunitného systému, a to aj preto, že kolonizuje (t. j. osídľuje) orgány, ktoré slúžia ako ochranná bariéra proti prenikaniu nežiaducich patogénov, ako je koža, ústna dutina alebo dýchacie cesty. Pôsobia však aj ako stimulácia pre jeho neustály rozvoj a zlepšovanie jeho funkcie. A čo je veľmi zaujímavé, je skutočnosť, že črevný mikrobióm sa veľmi významne podieľa aj na funkcii mozgu. Medzi mozgom a črevom prebieha obojsmerná komunikácia. Vďaka tejto komunikačnej ceste zohráva črevný mikrobióm úlohu pri vývoji a dozrievaní nervového tkaniva, ale aj pri udržiavaní funkcie hematoencefalickej bariéry (bariéra, ktorá chráni mozog pred prenikaním nežiaducich látok, toxínov a mikroorganizmov z krvného obehu tela). To všetko následne ovplyvňuje správanie a kognitívne funkcie hostiteľského organizmu. U ľudí sa v súčasnosti venuje veľká pozornosť skúmaniu podielu zmien kvality mikrobiómu na neurovývojových psychiatrických poruchách, ako sú ADHD, schizofrénia a poruchy autistického spektra. Je pravdepodobne len otázkou času, kedy sa podobné súvislosti zistia aj u zvierat.
Ako sa starať o mikrobióm našich zvierat?
Najbežnejšími zložkami črevného mikrobiómu u ľudí sú baktérie z rodov Bacteroides, Clostridium a Fusobacterium. U psov a mačiek sú to Bacteroides, Clostridium, Lactobacillus, Bifidobacterium spp. a Enterobacteriaceae. Hoci sú niektoré zložky podobné, zloženie ľudského a zvieracieho mikrobiómu nie je rovnaké. Preto presvedčenie mnohých majiteľov domácich zvierat, že pravidelné podávanie jogurtov so živými kultúrami zabezpečí dostatočný prísun týchto prospešných baktérií, je, žiaľ, neopodstatnené, pretože ich zloženie, hoci je vhodné pre ľudí, už pravdepodobne nie je dostatočné pre zvieratá a v súčasnosti sú k dispozícii účinnejšie nástroje.
Čo teda môžeme urobiť pre udržanie zdravého mikrobiómu zvierat?
Najdôležitejšou a nenahraditeľnou súčasťou tohto úsilia by mala byť kvalitná strava. Okrem vhodného zloženia by sme sa mali zamerať najmä na kvalitu surovín, z ktorých sa krmivo vyrába, a tiež na určitú stabilitu kŕmnej dávky. Treba sa vyhýbať náhlym zmenám v kŕmení. Každý prechod na iné krmivo by mal byť postupný, aby mal mikrobióm čas prispôsobiť sa novému zloženiu a predišlo sa tak tráviacim problémom. Z tohto dôvodu sa tiež odporúča vyhnúť sa "stolovému kŕmeniu", pri ktorom sa krmivo podáva náhle a úplne odlišné od toho, na ktoré je zviera zvyknuté.
Aj keď sú psy a mačky mäsožravce, pre dobré trávenie a správne fungovanie mikrobiómu potrebujú v strave aj vlákninu. Nie je potrebné, aby jej bolo veľké množstvo, ale určite nesmie v strave zvierat úplne chýbať.
Na zastúpenie jednotlivých mikroorganizmov majú okrem zloženia krmiva vplyv aj choroby, ktoré zviera prežíva. A nemusia to byť len choroby tráviaceho traktu, ale aj choroby postihujúce iné orgány.
Čo má jednoznačne negatívny vplyv na zdravie mikrobiómu, je podávanie antibiotík. Mnohé štúdie jasne ukazujú, že aj veľmi krátke podávanie (v trvaní niekoľkých dní), ku ktorému dôjde len raz za život, ovplyvní zloženie mikrobiómu veľmi výrazným spôsobom. Často trvá mnoho rokov, kým sa vráti do normálu, a v prípade niektorých druhov antibiotík sú zmeny dokonca nezvratné. Preto je dnes trendom podávať antibiotiká len v najnevyhnutnejších prípadoch a na čo najkratší čas. Tento prístup samozrejme prispieva aj k zodpovednému používaniu antibiotík s cieľom potlačiť vznik rezistencie na antibiotiká.
Ak nie je iná možnosť a zviera musí dostať antibiotiká alebo má napríklad zo zdravotných dôvodov zmeniť stravu alebo má ochorenie tráviaceho traktu, prichádzajú na rad probiotiká, prebiotiká alebo ideálne ich kombinácia.
Aj podávanie týchto doplnkov má svoje pravidlá. Vo všeobecnosti sa riadime pokynmi výrobcu konkrétneho prípravku. Súbežné podávanie s antibiotikami je pomerne kontroverznou témou. Niektorí odborníci tvrdia, že podávanie probiotík počas antibiotickej liečby nemá vôbec žiadny prínos a probiotiká by sme mali začať podávať až po ukončení anitibiotickej liečby. Druhá časť sa domnieva, že probiotiká môžu byť užitočné aj počas samotnej liečby. V čom sa však zhodujú, je, že v prípade spoločného podávania by sa mali obe skupiny podávať vždy oddelene. Napríklad pri podávaní antibiotík ráno a večer je vhodný čas na podanie pro/prebiotika uprostred dňa, ale nemusí to byť vždy možné, preto sa odporúča odstup aspoň 3 hodiny medzi oboma skupinami, aby sa zachovala účinnosť oboch produktov.
A poslednou situáciou, kedy sa odporúča podávanie probiotík, je akékoľvek oslabenie organizmu. Či už stresom, chorobou, jednoducho v čase, keď bude obranyschopnosť vášho zvieraťa oslabená. Určite nie je na škodu zvážiť to napríklad v období zvýšeného výskytu infekcií (napr. psinkový kašeľ) alebo v období očakávaného stresu (letná dovolenka, sťahovanie atď.). Pretože, ako sme uviedli vyššie, zdravý mikrobióm zohráva nezastupiteľnú úlohu v celkovom zdraví organizmu a jeho podpora znamená aj podporu imunitného systému ako celku.