Je telemedicína budúcnosťou veterinárnej medicíny?
V posledných rokoch sa telemedicína dostáva do popredia tak v humánnej medicíne, ako aj vo veterinárnej medicíne. V humánnej medicíne k rozvoju telemedicíny jednoznačne prispela epidémia COVID-19, ktorá donútila väčšinu zdravotníckych zariadení čo najviac znížiť počet pacientov v čakárňach, aby sa minimalizovalo riziko ďalšieho šírenia nákazy. Zdá sa však, že aj po skončení epidémie si telemedicína udržala svoje miesto medzi ostatnými medicínskymi odbormi. Ako je na tom v súčasnosti veterinárna medicína v oblasti telemedicíny? Aké sú jej súčasné podoby? A aká bude jej možná budúcnosť? Na tieto otázky sa pokúsime odpovedať v tomto článku.
Čo vlastne je telemedicína?
Hoci by sme podľa názvu mohli predpokladať, že ide predovšetkým o medicínu praktizovanú prostredníctvom telefónneho spojenia, v súčasnosti sa skôr jedná o medicínu praktizovanú na diaľku vo všeobecnosti. Vzhľadom na dnešné možnosti ide predovšetkým o konzultácie prostredníctvom telefónu, online s využitím rôznych chatovacích aplikácií alebo priamo na platformách určených na tento účel. Stručne povedané, ide o kontakt prostredníctvom komunikačných kanálov bez priameho fyzického kontaktu s pacientom ako takým.
Telemedicína včera a dnes
Aj vo veterinárnej oblasti sa tento odbor rozvíja už nejaký čas. Na začiatku to boli väčšinou online veterinárne poradne, podobné tým, aké máme napríklad tu na Miske, ktorých úlohou je sprostredkovať odborný názor na rôzne aspekty života s domácimi miláčikmi. S rozvojom sociálnych sietí, najmä Facebooku, sa možnosti opäť začali rozširovať.
V rôznych diskusných skupinách zameraných na poradenstvo vo veterinárnej medicíne môže tazateľ získať odpoveď z rôznych zdrojov, čo môže byť výhodou v porovnaní s poradňou, kde je zvyčajne k dispozícii len jeden lekár. Nevýhodou však môže byť skutočnosť, že v takýchto skupinách v podstate nie je možné rozlíšiť, či osoba, ktorá na otázku odpovedá, je skutočným odborníkom, alebo nie.
Pred pár rokmi sa začali objavovať prvé náznaky interaktívnejšieho prístupu v podobe aplikácií pre mobilné telefóny, ktoré sprostredkúvajú priamy kontakt s veterinárnym lekárom a mali by poskytovať možnosť konzultácie tzv. 24/7. Niektoré z nich sú bezplatné, iné spoplatnené. Vo väčšine z nich by mali pracovať zamestnaní veterinárni lekári, takže odbornosť by v tomto prípade mala byť zaručená. Avšak aj v tomto odvetví, rovnako ako v celej veterinárnej medicíne, je problém s nedostatkom pracovnej sily.
Aká je v súčasnosti úloha telemedicíny?
Väčšina veterinárnych lekárov telemedicínu praktizuje, či už chce alebo nie, už teraz. V momente, keď majiteľ zavolá, že sa chce len poradiť, alebo aj vtedy, keď si nie je úplne istý, či je potrebné s takýmto problémom ihneď navštíviť veterinára, alebo či je možné problém vyriešiť doma atď. V takýchto situáciách je úloha telemedicíny jasne daná – najmä rozlíšiť, či je problém akútny, alebo nie. Či si vyžaduje ošetrenie odborníkom, alebo či postačí laická liečba v domácom prostredí na základe konzultácie s ošetrujúcim veterinárnym lekárom.
Dôsledkom takéhoto posúdenia situácie by malo byť odbremenenie ordinácií od prípadov, ktoré nevyžadujú ošetrenie bezprostredne alebo ho nevyžadujú v priebehu nasledujúcich niekoľkých hodín. Na druhej strane to však nadmerne zaťažuje najmä stredný personál, ktorý tieto telefonáty vybavuje, a nemá tak dostatok priestoru venovať sa ostatným prevádzkovým záležitostiam a pacientom priamo na pracovisku.
Aké by však mohlo byť riešenie?
Pravdepodobne práve odstránenie tejto nadmernej záťaže bolo pôvodnou myšlienkou, ktorá stála za vznikom rôznych aplikácií či poradenských služieb. Myšlienka je určite veľmi rozumná, len jej uvedenie do praxe sa stále zdá, že trochu zaostáva. Dôvody presne nepoznáme.
Možno zohráva úlohu nedostatočná informovanosť majiteľov o týchto službách. Možno je v nás stále zakorenený pocit, že nič nenahradí fyzický kontakt. A samozrejme, takýchto prípadov je veľa, ale telemedicína pre ne ani nie je určená. Jej cieľom nie je nahradiť fyzikálne vyšetrenie, ale vhodne ho doplniť v tých prípadoch, keď je to možné. Rovnako môže byť pre niektorých klientov rozhodujúce, že takáto služba je do istej miery anonymná – neporadí im priamo ich ošetrujúci lekár, ale väčšinou ide o akúsi tretiu stranu.
Ďalšou nevýhodou online konzultácií práve s týmito nezávislými službami môže byť nedostupnosť zdravotnej dokumentácie konkrétneho pacienta, a teda nemožnosť dostatočne správne reagovať na konkrétnu situáciu. Pretože riešenie problémov alebo aj len posúdenie ich naliehavosti môže byť výrazne ovplyvnené inými zdravotnými komplikáciami pacienta alebo jeho dlhodobou medikáciou atď. Ak by majitelia zvierat mali k dispozícii ich zdravotnú dokumentáciu, ideálne v nejakej online podobe, do ktorej by bolo možné kedykoľvek nahliadnuť, situáciu by to zdanlivo ľahko vyriešilo. Vytvorenie takejto centrálnej dokumentácie je však zatiaľ v nedohľadne aj v humánnom zdravotníctve, takže si zatiaľ ani nedovolíme dúfať v jej zavedenie do veterinárnej medicíny.
Otázka ochrany osobných údajov je len špičkou ľadovca potenciálnych problémov s takýmto systémom. Okrem toho by vývoj takéhoto systému vyžadoval nemalé finančné prostriedky a vzhľadom na charakter veterinárnej medicíny, ktorá patrí do súkromnej sféry, je otázka financovania takéhoto projektu prakticky neriešiteľná. Jedinou možnosťou je využitie už existujúcej infraštruktúry (do budúcnosti sa napríklad zvažuje využitie CEP, teda centrálnej evidencie psov, práve na tieto účely) alebo vstup súkromného investora, ktorý by vytvorenie takéhoto systému pojímal ako svoj podnikateľský zámer. Tu však vyvstáva otázka, či je správne, aby sa takéto údaje nachádzali v súkromných rukách. Z toho by nevyhnutne vyplývali problémy.
Ako bude vyzerať telemedicína v budúcnosti?
Okrem vyššie opísaných a dnes už bežne používaných metód sa do centra záujmu momentálne dostáva hlavne využitie umelej inteligencie. Okrem toho, že sa už dnes môžeme stretávať s chatbotmi špeciálne vycvičenými na to, aby mohli odpovedať na otázky týkajúce sa zdravotných problémov, vyvíja sa napríklad aj aplikácia, ktorá práve vďaka umelej inteligencii dokáže na základe fotografie posúdiť a vyhodnotiť, či vašu mačku niečo bolí. Rovnako aj v zahraničí môžete namiesto online konzultácie priamo s veterinárnym lekárom komunikovať s jeho avatarom, ktorého správanie a odpovede sú tiež dielom umelej inteligencie. Kedy budú tieto vymoženosti úplne bežné, zatiaľ nie je možné odhadnúť. Čo sa však pravdepodobne čoskoro stane bežným, je možnosť priamo online konzultovať s veterinármi, napríklad im posielať fotografie alebo videá, na ktorých zachytíte problém, ktorý trápi vaše zviera. Veď mnohí veterinári to svojim klientom umožňujú už dnes. Technológie sú k dispozícii prakticky na každom kroku, tak prečo ich nevyužiť?