Hypertyreóza u mačiek

Čo je hypertyreóza?

Ide o patologicky zvýšenú činnosť štítnej žľazy. Hlavnou úlohou štítnej žľazy je tvorba hormónov tyroxínu (T4) a trijódtyronínu (T3). Hormóny štítnej žľazy sa podieľajú na mnohých procesoch v celom organizme. Ovplyvňujú napríklad rýchlosť metabolizmu, termogenézu, činnosť srdca, nervového a svalového systému alebo napríklad tráviaceho systému. Tento vplyv na mnohé orgány je dôvodom, prečo je spektrum klinických príznakov tohto ochorenia také rozmanité.

Hormóny štítnej žľazy fungujú, zjednodušene povedané, ako akési „stimulanty“ organizmu, podporujú spaľovanie. Pri hypertyreóze dochádza k tvorbe a uvoľňovaniu nadmerného množstva týchto hormónov, a to najčastejšie v dôsledku nádorového bujnenia. Príčinou sú najčastejšie nezhubné adenómy, v menšej miere potom zhubné adenokarcinómy. Rovnako ako pri väčšine nádorových procesov sú najčastejšie postihnutou skupinou mačky stredného veku a staršie.

Ako sa prejavuje?

Najčastejšie príznaky, ktoré môžete pozorovať u mačiek s hypertyreózou, sú:

• zvýšená spotreba tekutín a močenie (syndróm polyúrie/polydipsie)
• nočná nepokojnosť
• zvýšená vokálizácia (mačka často a hlasno mňauká)
• zhoršená kvalita srsti
• chudnutie
• vracanie, hnačka
• zvýšená chuť do jedla (polyfágia) alebo naopak nechutenstvo (inapetencia)
• opuch v oblasti štítnej žľazy

Majitelia často opisujú, že mačka „omladla“, je aktívnejšia, viac je, viac sa o sebe dá počuť atď. Všetky tieto príznaky sú spôsobené vplyvom hormónov na celkovú metabolickú aktivitu organizmu.

Ako sa stanovuje diagnóza?

Ak si u svojej staršej mačky všimnete jeden alebo viacero vyššie opísaných príznakov, je vhodné navštíviť veterinára, ktorý mačku prezrie a kompletne vyšetrí, vrátane palpácie v oblasti štítnej žľazy (rovnako ako u nás sa nachádza na prednej strane krku). Na základe tohto vyšetrenia môže vyjadriť podozrenie na zvýšenú funkciu štítnej žľazy. Na konečné potvrdenie však bude potrebné odobrať krv. V nej sa stanoví hladina hormónov štítnej žľazy. Hoci aktívnou formou hormónu je trijódtyronín, na diagnostiku sa častejšie využíva stanovenie hladiny tyroxínu (T4). Ich vzťah je priamo úmerný, ale hladina T4 v čase menej kolíše, a preto je pre diagnostiku spoľahlivejšia. Ak je hodnota zvýšená, diagnóza je jasná. Existujú situácie, keď je potrebné vyšetrenie doplniť o hladinu T3 (trijódtyronínu), voľného T4 alebo protilátok proti bunkám štítnej žľazy, avšak tieto vyšetrenia sú zvyčajne potrebné len v zložitejších prípadoch a rutinne sa nevyužívajú.

Možnosti liečby

V súčasnosti máme k dispozícii niekoľko variantov liečby, pričom každý z nich má svoje klady aj zápory. Stručne si priblížime jednotlivé možnosti a ich výhody a nevýhody.

Lieková terapia

Ide o podávanie tiamazolu/metimazolu, ktorý zabraňuje tvorbe hormónov štítnej žľazy blokovaním enzýmu tyreoidperoxidázy; môže byť vo forme tabliet, sirupu alebo transdermálneho krému na kožu

+ možno podávať doma
+ relatívne nižšia cena (ide však o celoživotnú liečbu, a cena sa preto postupne zvyšuje)
+ u pacientov, u ktorých nie je možné napríklad podstúpiť celkovú anestéziu

- je potrebné podávať po celý život
- nerieši príčinu, iba následky; navyše nádor naďalej rastie, a stabilizácia stavu je preto zvyčajne iba dočasná
- pri manipulácii s liekom je potrebné používať rukavice (môže pôsobiť aj na majiteľa)
- možný výskyt nežiaducich účinkov (vracanie, extrémne svrbenie hlavy a krku)
- z dlhodobého hľadiska aj vyššia cena

Chirurgická liečba

odstránenie štítnej žľazy

+ trvalé riešenie, ak sa ložiská tkaniva nenachádzajú aj mimo štítnej žľazy (výskyt tzv. ektopických ložísk)
+ veľmi rýchly pokles hladiny hormónov na normálnu úroveň

- nutnosť vykonania v celkovej anestézii, pacient musí byť dostatočne stabilizovaný
- invazívny zákrok
- pri nesprávne vykonanom zákroku hrozí komplikácia v podobe hypokalcémie spôsobenej poškodením prištítnych teliesok, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti štítnej žľazy, počas zákroku

Liečba rádiojódom

odstránenie postihnutého tkaniva štítnej žľazy pomocou rádioizotopu jódu I131

+ trvalé riešenie
+ odstránenie aj ektopických ložísk (mimo štítnej žľazy)
+ bezpečná, vhodná pre väčšinu pacientov

- finančná náročnosť (niekoľko desiatok tisíc)
- nutnosť hospitalizácie zvieraťa počas podávania liečby
- po liečbe sa môže dočasne vyskytnúť opačný problém – hypotyreóza, ktorú je potrebné riešiť podávaním hormónov štítnej žľazy

Strava

podávanie špeciálnej stravy s kontrolovaným obsahom jódu

+ bez nutnosti zásahu zo strany majiteľa (mačka prijíma krmivo sama)
+ prijateľná cena

- vhodné len pre mierne prípady
- niektorým mačkám nemusí chutiť
- ťažko použiteľné v domácnostiach s viacerými mačkami