PÔVOD A CHARAKTERISTIKA

Patrí medzi hlodavce z čeľade činčilovitých (Chinchillidae). Sú známe 2 druhy, činčila krátkochvostá (Chinchilla brevicaudata) a činčila vlnitá (Chinchilla lanigera), z ktorých sa v zajatí chová výlučne druhý menovaný druh. Pôvodným domovom činčil sú polosuché oblasti Južnej Ameriky (suché územia s prechodným až polopúštnym podnebím).

Činčily sú zvieratá aktívne v súmraku, uprednostňujú chov skôr v skupinách. Ide o divoké, aktívne zvieratá, ktoré sa však voči svojmu majiteľovi spravidla dosť silno viažu. Proti prípadným útočníkom sa bránia hryzením a striekaním moču.

Dospelé jedince vážia okolo 500 g a dĺžka ich tela je 25–35 cm. Dožívajú sa až 15 rokov, pričom pohlavnej dospelosti dosahujú už okolo 9 mesiacov veku. Dĺžka gravidity je v priemere 111 dní, na jej konci sa narodí 1–6 mláďat s hmotnosťou 30–50 g. Odstavenie je možné vo veku 6–8 týždňov.

CHOV

Vyžadujú priestranné chovné zariadenie s možnosťou pieskových kúpeľov. Vzhľadom na svoju veľmi hustú srsť sa činčily nemôžu kúpať bežne vo vode, zároveň sú však veľmi čistotné a pravidelné kúpele sú pre ne nevyhnutnosťou. Mali by sme im dopriať kúpeľ aspoň na 15–30 minút každý deň. Činčily uprednostňujú skôr nižšie teploty (18–22 °C) a nízku vlhkosť vzduchu. V opačnom prípade im hrozí prehriatie a v krajnom prípade až úhyn.

Sú to prísni bylinožravci, ktorí potrebujú suché krmivo s dostatočným obsahom vlákniny. Majú tiež vysoké nároky na obsah vitamínu A a nenasýtených mastných kyselín v krmive. Produkujú dva druhy výkalov: prvý, ktorý je bohatý na dusíkaté látky, znovu prijímajú, aby ho opätovne spracovali, a potom nasleduje druhý výkal, ktorý je už chudobnejší na dusíkaté látky.

Činčily sú mimoriadne náchylné na stres, čo je potrebné mať na pamäti nielen pri manipulácii doma, ale aj pri návšteve veterinárnej ambulancie. Aj v súvislosti s bežným vyšetrením môže dôjsť k tzv. paralytickej ileóze, čo je stav, pri ktorom prakticky dôjde k zastaveniu trávenia. Tento stav je potrebné rýchlo riešiť podaním špeciálnych liekov, prípadne dokrmovaním špeciálnou zmesou.

Najčastejšie zdravotné problémy

KOŽNÉ ONEMOCNENIA

Problémy s kožou alebo srsťou sa u činčil vyskytujú pomerne často. Možno to súvisí s veľmi hustou srsťou. Významnú úlohu pri vzniku týchto ochorení však zohrávajú hlavne zlé hygienické podmienky v chove, vysoká vlhkosť prostredia alebo zhoršená kvalita srsťi v dôsledku nesprávnej výživy.

Fur slip – činčily sú schopné v prípade stresu alebo nešetrnej manipulácie uvoľniť chumáče srsti, postihnuté miesta dorastajú dlhú dobu

Fur ring – ide o stav, keď dôjde k uškrteniu penisu omotaním srsti, v dôsledku čoho nie je možné penis stiahnuť späť do predkožky, dochádza k podráždeniu, opuchu, niekedy až k neschopnosti močiť.

Barbering – k okusovaniu srsti dochádza buď zo strany iných jedincov, alebo samotným zvieraťom. Môže ísť o poruchu správania, ale aj o prejav ochorenia, napríklad ochorenia zubov.

Mokvajúce dermatitídy v okolí ústnej dutiny – často v súvislosti so zvýšeným slinením v dôsledku ochorenia chrupu

Dermatofytózy – ochorenia spôsobené kožnými plesňami sú v chovoch činčil pomerne časté. Prejavujú sa vznikom lysín s červeným okrajom, ktoré sa vyskytujú v okolí nosa, očí a uší, ale aj na iných miestach tela.

SRDCOVÉ CHOROBY

Činčily môžu trpieť hypertrofickou aj dilatačnou kardiomyopatiou. Postupne sa rozvíja diagnostika a možnosti liečby tohto ochorenia. Príznaky sú nešpecifické, môžeme pozorovať chudnutie, apatiu, celkovú slabosť alebo len slabosť dolných končatín, prípadne len znížený príjem krmiva.

CHOROBY TRAVIACIEHO TRAKTU

Syndróm dentálnej poruchy – podobne ako u králikov alebo morčiat dochádza aj u činčil k neustálemu rastu zubov, ktoré sa musia neustále obrusovať. Ich chrup je tzv. hypsodontný, čeľuste umožňujú pohyb opisujúci pomyselnú osmičku. Nesprávna strava, nedostatočné žuvanie alebo iné systémové ochorenia môžu spôsobiť nedostatočné brúsenie a následné prerastanie koruniek molárov a premolárov („stoličiek“). Medzi príznaky, ktoré môžeme pozorovať, patrí nadmerné slinenie, znížený príjem potravy, chudnutie alebo apatia a zhrbený postoj. Na nápravu tohto stavu je potrebné ošetrenie v celkovej anestézii a korekcia okluzie, teda skusu, pomocou špeciálnych brúsok.

Tympanizmus a paralytický ileus – veľmi časté zdravotné problémy, ktoré sa môžu vyskytovať buď samostatne, alebo ako sekundárny následok iného ochorenia nesúvisiaceho s tráviacim traktom. Postihnuté zvieratá neprijímajú potravu, prehĺtajú vzduch a rýchlo u nich dochádza k rozťahovaniu žalúdka a následne aj čriev plynom. Tvorba trusu je znížená až zastavená. Nastupuje apatia a neochota k pohybu v dôsledku bolestivosti brušnej dutiny. Ide o akútny, život ohrozujúci stav, ktorý je nutné bezodkladne riešiť s veterinárom.

ENDOKRINOLOGICKÉ OCHORENIA

Diabetes mellitus – teda cukrovka – je u činčíl zatiaľ pomerne málo preskúmaná; za jej vznikom môže stáť aj obezita alebo nevhodná strava s vysokým obsahom cukrov. Príznaky sú podobné ako u iných druhov zvierat, a to zvýšený príjem tekutín a močenie, prítomnosť glukózy v moči a vznik katarakty, teda šedého zákalu.