Biela farba u zvierat
Biele sfarbenie je u zvierat pomerne vzácne. Je to z čisto praktických dôvodov, biela farba je v prírode jednoducho zbytočne nápadná. Výnimkou sú, samozrejme, trvalo zaľadnené oblasti, ktorých obyvatelia si biele sfarbenie vytvorili a dlhodobo udržiavajú, pretože v zasneženej krajine takto sfarbené zvieratá naopak dobre splývajú s okolím. V prípade ostatných geografických oblastí je to skôr zriedkavé. Ani v zime divá zver toto sfarbenie príliš nevyužíva, pretože napríklad v našich podmienkach je pre zver výhodnejšie hnedé sfarbenie, ktoré napodobňuje farbu kôry stromov a vyschnutej vegetácie, pretože holé pláne pokryté len snehom tvoria v našej krajine malé percento územia, a to aj v tých obdobiach, keď máme šťastie a zima je naozaj štedrá na snehové zrážky. Biele sfarbenie je výrazné, a preto predstavuje evolučnú nevýhodu, najmä pre tie zvieratá, ktoré sa môžu stať korisťou iných.
Poruchy pigmentácie
Pigmenty sú farebné látky zodpovedné za konečné sfarbenie srsti a kože. Porucha ich tvorby alebo ukladania vedie k zmenám farby zvieraťa. U zvierat sa najčastejšie vyskytujú tieto formy:
ALBINIZMUS
Ide o vrodenú genetickú poruchu, pri ktorej telo nie je schopné produkovať melanín. Zvieratá sú úplne biele a majú červené alebo ružové oči (kvôli viditeľným krvným cievam).
LEUCISMUS
Čiastočná alebo úplná strata pigmentu (všetkých typov, nielen melanínu). Na rozdiel od albínov majú tieto jedince normálnu farbu očí a často si zachovávajú tmavé škvrny na srsti.
VITILIGO
Získané autoimunitné ochorenie, pri ktorom dochádza k zničeniu melanocytov (buniek produkujúcich pigment), čo vedie k vzniku bielych škvŕn na koži a srsti. U psov a mačiek sa často prejavuje postupným šedivením alebo výskytom škvŕn.
Chov na bielu farbu a jeho dôsledky
Situácia je, samozrejme, trochu odlišná v chove domácich zvierat. Keďže zviera už nežije vo svojom prirodzenom prostredí, biele sfarbenie ho neohrozuje na živote. Pre svoju nezvyčajnosť býva pre mnohých ľudí pomerne atraktívne a postupne sa stalo žiadaným sfarbením v chove. Biele sfarbenie srsti bolo pôvodne spôsobené náhodnou génovou mutáciou, v dôsledku ktorej srsti chýbal pigment. Postupným šľachtením, t. j. cieleným spájaním vhodných jedincov a naopak selekciou zvierat s nevhodným sfarbením, vznikli plemená, kde je táto farba jedným z možných variantov (perzská mačka, turecká angora), alebo dokonca v niektorých plemenách je táto farba jediná povolená (napríklad samojed alebo biely švajčiarsky ovčiak).
Podobne ako v iných prípadoch cieleného šľachtenia môže selekcia na čisto biele sfarbenie viesť k nežiaducim účinkom. Napríklad sa ukázalo, že biele mačky s modrými očami sú geneticky spojené s hluchotou. Podľa rôznych štúdií sa podiel hluchých mačiek v populácii modrookých odhaduje až na 65 - 85 %. V oboch prípadoch je na vine dominantný gén W, ktorý nielenže kóduje bielu farbu srsti, ale ovplyvňuje aj vývoj sluchového systému vo vnútornom uchu.
Ďalšie nevýhody bieleho sfarbenia
Zvieratá s nízkym obsahom pigmentu sú logicky náchylnejšie aj na poškodenie kože slnečným žiarením. Preto je vhodné myslieť na ochranu takýchto psov, najmä počas letných mesiacov. Miesta pokryté srsťou sú relatívne bezpečné, zatiaľ čo napríklad nosná špongia, ak je svetlá, si bude vyžadovať ochranu pomocou krému s UV faktorom.