Hnačka u psa

Dôležitá otázka: Je to hnačka, alebo nie?

Väčšina ľudí si pod pojmom hnačka predstaví jednoducho riedku stolicu. Avšak stolica nemusí byť vždy priamo vodnatá, aby to znamenalo, že niečo nie je v poriadku. Zjednodušene povedané, akákoľvek zmena konzistencie stolice alebo frekvencie vyprázdňovania by vás ako majiteľa mala prinútiť k tomu, aby ste zbystrili pozornosť a začali zviera viac sledovať. Podozrivá môže byť dokonca aj zmena farby, ak nesúvisí priamo s podaným krmivom (napríklad oranžová stolica po podaní mrkvy alebo tekvice je normálna).

Normálna stolica u dospelého psa by mala byť stredne tuhá, ani príliš mäkká, ani príliš tvrdá. Pomerne dobrým vodítkom je, že pri pokuse o zdvihnutie by výkaly mali držať tvar, nemali by sa príliš rozpadávať ani mäknúť pod miernym tlakom. U šteniatok môže byť situácia trochu odlišná. Počíta sa s tým, že gastrointestinálny trakt ešte nie je plne vyvinutý, a preto aj jeho schopnosť úplne zahustiť a formovať stolicu môže byť ešte trochu obmedzená, a tak tu existuje určitá miera tolerancie voči mäkšej konzistencii výkalov. Stolica by však mala byť aj naďalej formovaná, t. j. svojím tvarom by mala zodpovedať stolici dospelého zvieraťa.

Na posúdenie konzistencie stolice bol vyvinutý aj špeciálny systém, tzv. fecal score chart, kde sa výkaly hodnotia na numerickej stupnici priamo na základe tvaru a konzistencie. Toto zaradenie by malo byť čo najobjektívnejšie a uľahčiť tak ďalší postup pri prípadnej diagnostike a liečbe na veterinárnom pracovisku. Pretože pod pojmami ako „vodnatá“, „kašovitá“ alebo „riedka“ si každý z nás s veľkou pravdepodobnosťou predstaví niečo iné a pri zisťovaní anamnézy to môže byť značne zavádzajúce. Ako majitelia zvieraťa s hnačkou preto nebuďte prekvapení, ak vám veterinár položí pred seba papierovú kartu s neatraktívne vyzerajúcimi realistickými fotografiami psích výkalov a bude od vás požadovať označenie, ktorý z nich sa najviac podobá výtvorom vášho štvornohého miláčika.

Rovnako ako zmeny farby alebo konzistencie by vás mala upútať aj zmena frekvencie alebo objemu vyprázdňovania. Aj tieto veci bývajú v priebehu života zvieraťa približne rovnaké a akékoľvek odchýlky od normy by mali majiteľovi vzbudiť podozrenie a zaslúžiť si jeho pozornosť.

Časté príčiny hnačky u psov

1. Chyba v strave – jednoznačný víťaz rebríčka najčastejších príčin hnačky. A paradoxne väčšinou nejde priamo o nehodu, keď pes ukradne zo stola niečo, čo by naozaj nemal jesť. Častejšie sa v tejto súvislosti stretávame s hnačkami spôsobenými skôr samotnými majiteľmi. Chcú psíkovi dopriať niečo, na čo nie je zvyknutý, alebo v prípade, že kúpia novú značku granulí, zabudnú, že pri každej zmene by malo prebehnúť akési adaptačné obdobie, počas ktorého miešame staré a nové krmivo a postupne zvyšujeme podiel nového na úkor starého, až nakoniec podávame iba nové krmivo. Ak sa hnačka objaví aj počas tejto adaptačnej fázy, vždy sa vrátime o krok späť a znížime množstvo nového krmiva.

2. Potravinové alergie a intolerancie – ide tu o nežiaducu reakciu imunitného systému na konkrétnu zložku obsiahnutú v krmive. Pri potravinových alergiách sa okrem hnačky môžeme stretnúť aj s kožnými prejavmi. Riešením je vyhnúť sa problematickej zložke buď podávaním krmiva bez tejto zložky, alebo v prípade alergie na konkrétnu živočíšnu bielkovinu je riešením podávanie tzv. hydrolyzovanej stravy, kde je bielkovina technologicky spracovaná takým spôsobom, aby nepôsobila na imunitný systém ako spúšťač alergickej reakcie.

3. Parazitárne infekcie – ide o hnačky spôsobené vnútornými parazitmi. Vo všeobecnosti sa vyskytujú častejšie u mladých alebo oslabených zvierat. Príčinou nemusia byť vždy parazity viditeľné voľným okom, ako sú škrkavky alebo pásomnice, ale u psov sa stretávame aj s hnačkami spôsobenými ešte menšími organizmami, ako sú napríklad Giardia, Tritrichomonas alebo rôzne druhy kokcidií.

4. Infekcie – hoci sa to môže zdať zvláštne, bakteriálne alebo vírusové infekcie nie sú až tak častou príčinou hnačiek. Väčšina z nich je však pomerne závažná, napríklad parvovírusová infekcia, proti ktorej však existuje očkovanie, ktoré zviera dostatočne chráni, a vďaka ktorej sa s ňou dnes stretávame najmä u šteniat pochádzajúcich z chovov s nedostatočnou hygienou a nesprávnym, nedostatočným alebo úplne chýbajúcim očkovaním (bohužiaľ úplne bežná prax v takzvaných množiarnach).

5. Ďalšie príčiny – medzi menej časté príčiny môžu patriť napríklad: prehltnutie cudzieho telesa, ktoré sa okrem hnačky môže prejaviť aj zvracaním, stresová reakcia na nepríjemnú alebo nezvyčajnú situáciu alebo napríklad nežiaduci účinok podávania liekov či prípravkov proti parazitom atď. Ďalej zápalové ochorenia čriev alebo iné vnútorné ochorenia.

Čo robiť v prípade hnačky?

Ak je to možné, pokúste sa zistiť príčinu v čase, ktorý zodpovedá začiatku ťažkostí (napríklad spomínaná zmena krmiva, nové pamlsky atď.). Ak ju zistíte, odstráňte ju.

V prípade akejkoľvek hnačky, keď je zviera hravé, veselé, má chuť do jedla a nevykazuje známky celkovo zhoršeného stavu, nemá ďalšie príznaky, zvracalo maximálne raz alebo dvakrát, je možné ako prvú pomoc doma zaviesť tieto opatrenia:

• Pôst – približne 12 hodín, v závislosti od veľkosti psa (u menších plemien kratší, väčšie plemená bezpečne vydržia aj dlhší pôst)

• Zabezpečte dostatočný príjem tekutín – aby sme zabránili dehydratácii; ak pes zároveň zvracal, dajte pozor, aby nevypil veľké množstvo vody naraz, pretože aj to môže podporiť ďalšie zvracanie

• Diéta – chudé kuracie alebo morčacie mäso, uvarené a zmiešané s ryžou uvarenou do mäkka. Pozor však, toto nie je vhodné pre zvieratá s alergiou na kuracie alebo morčacie mäso, takže ak sa problémy objavili napríklad po prechode na granule, ktorých hlavnou zložkou je kuracie alebo morčacie mäso, zvoľte iný druh mäsa, ideálne chudé, ľahko stráviteľné; biele mäso je vo všeobecnosti vhodnejšie. Podávame menšie porcie, ako je zvykom, môžeme však kŕmiť častejšie

• Probiotiká a iné doplnky – najlepšie je používať probiotiká obsahujúce íl alebo kaolín, ktoré zároveň zahustia stolicu, napríklad veterinárny prípravok Dia dog n’cat, Protexin Pro-Kolin alebo v núdzi možno použiť aj ľudský Smect, pri ktorom však niektorým psom môže prekážať jeho pomarančová príchuť. Ako doplnok možno použiť adsorbenty, ako je napríklad EnteroZOO gél, ktorý v čreve viaže na seba nežiaduce látky.

Ako dlho čakať a kedy ísť k veterinárovi?

Ak je zviera celkovo v dobrom zdravotnom stave, je veselé, hravé, dobre je a pije, potom môžeme s návštevou veterinára počkať 2–3 dni. Ale len za predpokladu, že sa počas tejto doby konzistencia výkalov postupne zlepšuje. Kedy naopak nečakať a radšej vyraziť ihneď?

• Zhoršený celkový zdravotný stav – apatia, nechutenstvo alebo opakované zvracanie, prítomnosť horúčky

• Čierna farba stolice alebo väčšie množstvo krvi v stolici – oba tieto prípady by mali byť dôvodom na návštevu veterinára, naopak menšie množstvo čerstvej, teda červenej, krvi je pri hnačke bežné a v drvivej väčšine prípadov nejde o závažný príznak, pretože pochádza najčastejšie z prasknutej cievky alebo podráždenej sliznice čreva a ak je zviera inak v poriadku, nemusí to nutne znamenať problém

• Mladé zvieratá a seniori – tieto dve skupiny majú horšiu schopnosť vyrovnať sa s problémami a tiež menšie energetické zásoby, a k vyčerpaniu organizmu a vzniku dehydratácie u nich dochádza o to rýchlejšie